V prvej časti rozhovoru s britským expertom na nenávistné prejavy Bertramom Vidgenom sme sa rozprávali o islamofóbii, umelej inteligencii a korigovaní škodlivého obsahu. V druhej časti sa osobitne pozrieme na nenávistné prejavy, ktoré súvisia s pandémiou COVID-19 a vakcínami.
V druhej časti rozhovoru sa dočítate:
- prečo sú objektom nenávisti vakcíny proti COVID-19,
- akí ľudia najčastejšie veria klamstvám,
- prečo šíria hoaxy o vakcínach aj vzdelaní ľudia,
- a prečo majú viac interakcií nahnevané príspevky ako fakty vyskúmané vedcami?
Pandémia ochorenia COVID-19 so sebou priniesla na sociálne siete aj celú vlnu nenávistného správania. Zaznamenali ste aj vy zvýšenú mieru nenávistných prejavov od začiatku pandémie?
Bohužiaľ nemáme zatiaľ dostatok nástrojov na to, aby sme to vyhodnotili. Pracujeme na nich teraz, lebo sme si uvedomili, že potrebujeme nepretržité monitorovanie sociálnych sietí, aby sme mohli vyvodzovať jasné závery o tom, že niečo sa zmenilo, napríklad v porovnaní s minulým rokom. Ak niečo nemeriame nepretržite, tak nemôžme vynášať závery. Väčšina akademických výskumov je založená na krátkom časovom úseku, či už to je polroka, rok, alebo iba niekoľko týždňov. Preto nevieme porovnávať z dlhodobého hľadiska. Preto vyvíjame spomínaný nástroj Online harms observatory, ktorý nám v reálnom čase ukáže, ako vyzerajú nenávistné prejavy na internete.
Britský expert: S nenávisťou na internete sa vysporiada umelá inteligencia (1. časť) Čítať viac
Takže na vyhodnocovanie nenávistných prejavov počas pandémie si musíme počkať.
Čo však môžeme pozorovať už teraz je veľká zmena v charaktere online nenávisti. Ešte pred dvoma rokmi nikto nehovoril o xenofóbii a predsudkoch voči ľuďom z východnej Ázie. Jednoducho sa tomu vo väčšej miere nevenovali výskumy. Na začiatku pandémie sme vyvinuli umelú inteligenciu, ktorá dokáže zachytávať nenávistné prejavy voči ľuďom z východnej Ázie. Bol to prvý nástroj, ktorý sa tomuto venoval, čo ukazuje, ako málo sme sa predtým venovali tomuto problému. Vždy tu budú nové formy predsudkov a hate speechu. Málo sa taktiež hovorí napríklad o Indii, kde sa nenávisť podnecuje na základe príslušnosti ku kastám. Takže to nie je ani o náboženstve, ani o etnicite. No je to obrovský problém, ktorý sa dotýka približne miliardy ľudí. Je teda veľa oblastí, ktorým sa musíme ešte venovať. Môžem však povedať, že vo zvýšenej miere pozorujeme nahlasovanie online nenávisti a obťažovania. Je to najmä preto, že ľudia teraz trávia online tak veľa času.
Vzostup nenávisti voči obyvateľom s pôvodom z východnej Ázie súvisí s tým, že sa z Číny rozšíril koronavírus. Pamätáme si, ako bývalý americký prezident Donald Trump hovoril o koronavíruse ako o „čínskom víruse“. Do akej miery takéto vyjadrenia politikov podnecujú nenávisť k určitým skupinám populácie?
Pre sociológov je to ťažké vyčísliť. Lebo keď majú politici takéto vyhlásenia, tak ich robia vo svetle nejakých ostatných udalostí. Je ťažké povedať, či vyjadrenie Donalda Trumpa viedlo k rastúcej nenávisti, alebo či to Donald Trump povedal preto, že už nenávisť voči týmto ľuďom narastala. Kauzalita sa v tomto prípade identifikuje veľmi ťažko. V každom prípade sú také vyjadrenia veľmi nezodpovedné. Je totiž mnoho príkladov, keď sa nenávisť z online, alebo kedysi hovoreného prostredia premietla aj do reálneho sveta a do fyzických útokov na určité skupiny obyvateľstva. Katastrofálne príklady nemusíme hľadať ani v ďalekej minulosti.
Na Slovensku sú pravdepodobne aktuálne najviditeľnejším objektom online nenávisti vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a ľudia, ktorí ich propagujú. V čom je problém? Prečo je veľká časť obyvateľstva tak skeptická voči vede, voči expertom, ktorí skúmaniu možno zasvätili celú kariéru?
Je to veľmi náročný problém. Pri ochorení COVID-19 sa nám vynorili nové, unikátne problémy, ktoré nám môžu napovedať, prečo čelíme niektorým výzvam a prečo sú ľudia náchylní veriť konšpiračným teóriám a misinformáciám. Ľudia strávili obrovské množstvo času doma a čelili úplne bezprecedentnej forme kontroly zo strany vlád. Nič také sme od II. svetovej vojny nezažili, žijeme naozaj nevídané časy. Takisto zohráva úlohu aj rýchlosť, akou sa vakcíny vyvinuli. Ľudia majú legitímne obavy z očkovania, napríklad v súvislosti z dôsledkov v prípade tehotných žien. Takisto majú obavy rôzne etnické komunity, ktoré sú ohľadom vakcín omnoho váhavejšie. Je mnoho dôvodov, prečo majú ľudia legitímne obavy. Je treba si uvedomiť, že tieto obavy majú často celkom racionálny pôvod. Na druhej strane však ľudia vo veľkom veria klamstvám, ktoré bránia napríklad ad hominem argumentmi (na ľudí s iným názorom útočia, namiesto toho, aby ponúkli reálne argumenty). Existuje jadro obyvateľov, ktorí šíria konšpiračné teórie a mimoriadne rozdeľujúce posolstvá.
Získajte praktické rady o bezpečnosti na internete. Prihláste sa na odber nášho newslettra.
Akí ľudia najčastejšie veria takýmto klamstvám?
Skúmali sme to a dospeli sme k celkom zaujímavým zisteniam. Vplýva na to množstvo takzvaných kognitívnych faktorov. K najväčším predpokladom toho, že niekto bude veriť misinformáciám, patria nízka digitálna gramotnosť, nízka numerická gramotnosť a nízka schopnosť kognitívneho uvažovania. Tieto faktory sa ukázali ako najdôležitejšie, ale takisto sem patria aj ľudia, ktorí sa vzdelávali menej rokov či veľmi mladí ľudia.
Klamstvá však šíria aj vzdelaní ľudia.
Sociálne siete môžu ovplyvniť každého, bez ohľadu na inteligenciu. Existuje takisto riziko, že inteligentnejší ľudia, alebo ľudia, ktorí sa považujú za inteligentnejších, môžu byť menej opatrní pri vyhodnocovaní informácií z internetu a tým pádom náchylní na uverenie misinformáciám. Neustály prísun obrovského kvanta informácií je veľkou výzvou. Existuje množstvo príkladov, keď vzdelaní ľudia uverili naozajstným hlúpostiam o ochorení COVID-19.
Môže byť odpor časti obyvateľstva voči vakcínam spôsobený aj nedôverou vo vlastnú vládu?
Nedôvera voči vláde a inštitúciám zohráva tiež rolu. Takže sa taktiež treba zamerať na obnovenie dôvery ľudí. No opäť, je ťažké hľadať príčiny. Sú ľudia proti vakcínam, lebo neveria vláde, alebo neveria vláde, lebo sú proti vakcínam?
Pravdepodobne v každej krajine na svete je skupina ľudí, ktorá neverí svojej vláde. Niektoré vlády vo svete sa rozhodli dať zaočkovaným ľuďom privilégia. Myslíte si, že takýto prístup môže ešte viac prehĺbiť spoločenský konflikt? Neočkovaní ľudia hovoria, že sa cítia ako občania druhej kategórie.
Je to vždy o tom, čo chce vláda dosiahnuť a na základe akých dôkazov vykonáva rozhodnutia. Napríklad v Spojenom kráľovstve to vyzerá tak, že niektoré vládne rozhodnutia nie sú dostatočne podložené. Možno robia rozhodnutia na základe konkrétnych zistení, no minimálne to tak nekomunikujú verejnosti. Ak chcete zvýšiť zaočkovanosť, nie som si istý, že dávanie privilégií zaočkovaným je tá správna cesta, lebo neriešite, prečo ľudia tie vakcíny nechcú. Možno tým akurát vlády prilievajú olej do ohňa, lebo dávajú nezaočkovaným ľuďom dôvod myslieť si, že nekonajú v ich záujme a nútia ich k vakcínam, ktoré nechcú. Môžu sa vykonávať a vyhodnocovať štúdie o účinnosti takýchto opatrení a pozrieť sa na zistenia z iných krajín. No obrovská výzva COVIDu je, že vlády poriadne neodskúšajú opatrenia predtým, ako ich zavedú do praxe. Mnohé z opatrení budú mať nevídané negatívne dôsledky.
Odporúčané články z témy:
Do akej miery ovplyvňujú rozhodnutia ľudí, napríklad o tom, či sa očkovať alebo nie, komentáre na sociálnych sieťach?
Konkrétny vplyv sociálnych sietí sa určuje veľmi ťažko, lebo svoju úlohu pritom zohráva viacero faktorov. Sociálne siete nefungujú tak, že na nich uvidíte jednu informáciu, ktorej okamžite uveríte. Ide skôr o to, že tie informácie sa pomaly postupom času nabaľujú a zapadajú, alebo spoluvytvárajú vaše videnie sveta. Záleží na tom, ako si pospájate jednotlivé fakty do súvislej predstavy. V tomto sú sociálne siete veľmi silné, dokážu formovať videnie sveta. Môžem vám dokázať, že jeden fakt, ktorému veríte nie je pravdivý. Ale nedokážem zmeniť to, ako vo všeobecnosti nazeráte na svet. Na sociálnych sieťach presakujú klamstvá z viacerých zdrojov, nie je to jedno miesto, ktoré sa dá zaplátať.
Niektorým dezinformáciám čelia ľudia po celom svete. Dá sa z toho vyvodiť, že ich šírenie je koordinované na medzinárodnej úrovni? Existujú na to dôkazy?
Tu treba rozlišovať medzi dezinformáciami, ktoré sú zámerne a koordinovane šírené s cieľom manipulácie a misinformáciami, ktoré predstavujú nepravdivý alebo zavádzajúci obsah, no ľudia ich nešíria zámerne. Môžu si napríklad myslieť, že tie informácie sú pravdivé. Čo sa týka dezinformácií, jednoznačne existujú dôkazy o ich koordinovanom šírení organizáciami, ktoré podporujú štáty. No väčšina nepravdivého obsahu, ktorý vidíme na internete, sú misinformácie. A práve preto je ten obsah virálny. Lebo ho zdieľajú ľudia, ktorým ostatní dôverujú a myslia si, že ten obsah je pravdivý. Často pritom ide o ľudí, ktorí majú nejakú autoritu. Môže ísť o celebrity, politikov či novinárov.
Okrem vyslovených klamstiev sú problémom aj zavádzajúce informácie alebo informácie vytrhnuté z kontextu.
Áno, ďalším problémom je, že sa nezdieľajú iba úplne klamstvá. Medzi ľuďmi kolujú aj polopravdy, zavádzajúci obsah či informácie, ktoré vyvolávajú otázky. Na to aby ovplyvnili verejnú mienku, nemusia antivaxeri napríklad priamo povedať, že očkovanie vás zabije. Môžu napríklad položiť otázku, či sa vám nezdá zvláštne, že vláda chce do vášho tela vpichnúť vírus. Kladením takýchto otázok môžu zasievať nedôveru v spoločnosti.
V súčasnosti to na sociálnych sieťach vyzerá tak, že čím je príspevok nahnevanejší, tým viac pozornosti sa mu dostane. Napríklad zavádzajúce statusy politikov majú viac zdieľaní alebo likeov ako fakty, ktoré vyskúmali vedci. Prečo je to tak?
Toto je obrovský problém. Sociálne siete sú nastavené tak, aby čo najdlhšie udržali pozornosť používateľov. Snažia sa maximalizovať čas, ktorý na nich strávite a podnietiť vás k interakcii. Nezáleží pritom na tom, či je tá interakcia pozitívna alebo negatívna. Ak sa vám napríklad nepáči video na YouTube, tak ho nepozerajte. Lebo ak napíšete do komentára, že sa vám nepáči, v skutočnosti mu pomáhate získavať väčšie publikum. Algoritmus video totiž vyhodnotí tak, že priťahuje pozornosť a začne ho ponúkať ostatným vo väčšej miere.
Mnohé platformy popierajú, že by promovali akýkoľvek obsah bez ohľadu na to, či je škodlivý.
Toto povedal napríklad Facebook, ale aj ostatné platformy po filme The Social Dilemma. Nezávislé výskumy však dokazujú, že nemajú pravdu a naozaj často propagujú škodlivý obsah. Nedávno sme skúmali krajne pravicových extrémistov na Twitteri. V mnohých prípadoch získal najväčší počet reakcií obsah, v ktorom používateľov vyzývali, aby zdieľali ich príspevky, aby sa stali virálnymi. Toto je tiež jedna z taktík. V mnohých prípadoch majú extrémisti svoju sieť fanúšikov, ktorí urobia, čo im povedia. Platí, že čím je príspevok emotívnejší a čím viac naňho ľudia reagujú, tým je aj virálnejší. Toto je naozajstný problém, hlavne v čase, keď by sme potrebovali pokojnú a racionálnu debatu s neutrálnymi informáciami o pandémii. Bohužiaľ, to sa teraz nedeje.
Na Slovensku už zľudovela fráza „Zdieľajte, kým to nezmažú.“ Používajú sa podobné taktiky aj v Spojenom kráľovstve?
Takáto formulácia sa u nás moc nepoužíva. Ale mnohí influenceri napríklad na Twitteri alebo YoTube vyslovene povedia, že ich profil bude čoskoro vymazaný, alebo že už na sociálnej sieti asi dlho nebudú. Používateľov tým vyzvú, aby ich sledovali, kým nie je neskoro. Často robia aj to, že na mainstreamových stránkach iba naznačia svoj názor s tým, že tu ho nemôžu prezentovať. Používateľov chcú pritom z veľkých sociálnych sietí dostať na alternatívnejšie weby, kde si už nedávajú servítku pred ústa a zdieľajú nebezpečné myšlienky. Je veľmi dôležité pochopiť tieto presuny z mainstreamových webov na alternatívne. Táto oblasť potrebuje omnoho viac výskumu.
Dr. Bertram Vidgen skúma nenávistné prejavy v britskom Inštitúte Alana Turinga. Vo svojej práci sa zameriava na odhaľovanie, analýzu a predchádzanie online hate speechu, ktorý skúma v kontexte správ a sociálnych sietí. Takisto sa venuje extrémizmu a misinformáciám. Doktorský titul DPhil získal na Oxfordskej univerzite, kde sa zameriaval na islamofóbiu. Taktiež študoval na univerzitách vo Warwicku a v Essexe.
