ODPORÚČANÉ ČLÁNKY
Čo sú dezinformácie?
Čo sú dezinformačné médiá?
Dezinformácie vo videu, v e-mailovej schránke a v poštovej schránke
Takto odhalíte internetového trolla
Platformy sociálnych sietí umožňujú takmer komukoľvek publikovať svoje myšlienky a zdieľať ich so svetom. Problém je v tom, že väčšina ľudí si pred ďalším zdieľaním obsahu nekontroluje jeho zdroj, čo môže viesť k rýchlemu „virálnemu“ šíreniu falošných správ. Zároveň je pôvodný zdroj správy na sociálnej sieti stále ťažšie identifikovať, čo môže sťažiť posúdenie ich pravosti.
Virálne šírenie obsahu označuje situáciu, kedy určitý obsah, či už text, obrázky, videá alebo iný digitálny materiál, rýchlo získa vysoký stupeň viditeľnosti a šíri sa po internete v krátkom čase. Termín virálny získal popularitu v súvislosti s tým, že sa tento obsah šíri podobne rýchlo ako vírus. Príklady obsahu, ktoré sa môžu šíriť virálne, zahŕňajú vtipné videá, meme obrázky alebo vtipné komentáre. Kľúčovým prvkom virálneho obsahu je schopnosť rýchleho šírenia medzi používateľmi prostredníctvom sociálnych sietí, e-mailov, zdieľania a komentovania.
Dobré vedieť
Výraz „meme“ označuje obrázky, videá či texty, ktoré sa rýchlo šíria internetom prostredníctvom sociálnych médií, internetových fór a iných komunikačných platforiem. Meme často kombinujú humor, iróniu alebo vtipné situácie a často sú vytvorené na základe aktuálnych udalostí, kultúrnych trendov alebo referencií.
Medzi najčastejšie dezinformácie, na ktoré môžete na sociálnych sieťach naraziť, patria:
Dezinformácie o zdraví:
Falošné liečebné rady, zázračné lieky a náklonnosť k alternatívnym medicínskym postupom môžu zavádzať a ohroziť ich zdravie.
Dezinformátorský účet „Adriana Filova“ zverejnil na Facebooku zdravie ohrozujúci príspevok o tom, že tabletky na štítnu žľazu vraj obsahujú škodlivé látky.
Zdroj: Hoaxy a podvody – Polícia SR
Finančné podvody, kupóny a súťaže:
Falošné správy o výhre v lotérii alebo tombole môžu seniorov lákať k poskytnutiu osobných údajov alebo peňazí. Patria sem aj falošné ponuky na darčeky, zľavy alebo výhodné ponuky, ktoré môžu seniorov lákať ku kliknutiu na nebezpečné odkazy.
Podvodná stránka na Facebooku zdieľala odkaz na 100- eurové kupóny od siete TESCO. Aj keď stránka nezbierala údaje ani v nej nebol skrytý vírus, príspevok mal virálne zdieľanie. Je to príklad toho, ako jednoducho sa podvodná správa môže šíriť.
Zdroj https://hoax.sk/tesco-podvod-100-eur-kupon/
Upozornenie
Seniori na sociálnych sieťach často natrafia na rôzne falošné správy, ktoré môžu byť zavádzajúce. Niektoré typy týchto správ majú dokonca znaky podvodu, pretože cieľom tvorcu dezinformácie nie je len oklamanie prijímateľa, ale aj získanie citlivých dát seniora.
Politické dezinformácie a propaganda:
Hoaxy týkajúce sa politiky a volieb môžu mať vplyv na názory a postoje seniorov. Ich počet zvyčajne výrazne narastá v období volieb alebo politickej destabilizácie.
Na Slovensku sa šírila upravená fotografia vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku s logom radikálneho dobrovoľníckeho práporu Azov (na snímke vľavo), ktorý sa otvorene odvoláva na symboliku jednotiek SS. Ide však o veľmi nepodarenú manipuláciu. Autor upravenej fotografie nedostatočne prekryl pôvodný erb a spod znaku Azova trčí aj erb Mariupoľa. Upravená fotografia nesedí ani farebne.
Zdroj: Denník N
Výzvy na zdieľanie:
Príspevky, ktoré žiadajú o zdieľanie alebo lajk na sociálnych sieťach, nemusia vždy znamenať riziko, ale môžu prispieť k šíreniu dezinformácií a spamu.
Používatelia často zdieľajú statusy s rôznymi témami, pričom vyzývajú svojich priateľov o ďalšie zdieľanie či označenie ľudí s cieľom dosiahnúť šťastie alebo zdravie.
Zdroj Facebook.com
Slováci opäť uverili hoaxu, ktorý sa vo forme statusu šíril na Facebooku. Práve zdieľanie tohto statusu malo poskytnúť Facebooku vyhlásenie, v ktorom používatelia odmietli zdieľať svoje osobné údaje. Viac o tomto hoaxe si môžete prečítať na tomto odkaze.
Zdroj: hoax.sk
Falošné charitatívne kampane:
Podvodné kampane, ktoré žiadajú o finančnú pomoc na charitatívne účely, môžu byť účelové podvody. Takéto dezinformácie môžu seniora pripraviť o nemalú finančnú sumu.
Príklad výzvy, ktorá mala pomôcť útulku získať peniaze. Ide však o podvod, pretože Facebook za lajk neposiela peniaze.
Zdroj Facebook.com
Dobré vedieť
Aj kybernetickí útočníci využívajú falošné správy a dezinformácie na šírenie malvéru. Obľúbenou taktikou je využitie napríklad falošných článkov. Na sociálnej sieti ste objavili článok z bulvárneho denníka, ktorý získal ako jediný šokujúce video s vašou obľúbenou celebritou. Po kliknutí na článok môžete mať napríklad problém s prehrávaním videa a budete vyzvaní stiahnuť si novšiu verziu prehrávača. Keďže chcete video vidieť, cez zobrazený odkaz uskutočníte aktualizáciu. No takýmto spôsobom si môžete stiahnuť advér, spyvér alebo iný zákerný škodlivý kód.
Buďte preto opatrní, neverte všetkému, čo sa na internete objaví, neklikajte na skrátené odkazy a nesťahujte súbory z neovereného zdroja.
Upozornenie
Nebojte sa spýtať rodiny alebo známych a požiadať o pomoc pri overovaní informácií.
