Zo všetkých strán sa na nás valia mediálne správy. Mnohé sú zaujímavé, mnohé podozrivé či pochybné. Niektoré sú zaujímavé i pochybné zároveň. Ako sa v tom všetkom vyznať? Autor knihy Sila rozumu v bláznivej dobe, prvého slovenského manuálu kritického myslenia, vám ukáže osem stratégií, pomocou ktorých dokážete rozoznať, ktoré správy sú v mediálnej džungli hodné pozornosti, ktoré sú naopak zbytočné, mätúce, alebo rovno toxické.
1. Pozorujte vlastné emócie
Je to možno paradoxné, ale prvou vecou, ktorú je dobré urobiť, keď natrafíte na podozrivú mediálnu správu, je vnímať v prvom rade svoju spontánnu rekaciu. Nazrite do vlastného vnútra! Aké emócie vo vás správa vyvolala? Akú reakciu sa u vás snaží vzbudiť?
Vyvolávanie negatívnych emócií, najmä strachu, hnevu či nenávisti, je totiž jednou z najúčinnejších manipulatívnych techník. Človek, ktorý vnútorne vyrovnaný a spokojný, je aj do veľkej miery slobodný a pre manipulátorov nepredvídateľný. Vystrašený či nahnevaný človek ale reaguje omnoho predvídateľnejšie, a dá sa teda viesť za ručičku tam, kde ho manipulátor chce mať.
Ak vás teda médium zbytočne straší, alebo sa vás násilne snaží rozhnevať, prípadne rozpaľuje vo vás plamienok nenávisti, dajte od neho ruky preč. Pravdepodobne máte čo do činenia s manipulátormi.
2. Zamerajte sa na remeselnú kvalitu správy
Mnoho článkov na internete má dosť biednu fomálnu úroveň. Sú v nich gramatické chyby. Štylistika a interpunkcia nesedí. Niekedy sú časti textu napísané veľkými písmenami, autor mrhá výkričníkmi. Inokedy je správa napísaná nevkusným fontom, je zle zalomená, webstránka má tragický dizajn. Možno sú v nej úplne základné logické chyby: argumenty na seba nenadväzujú, alebo si priamo protirečia.
Úbohá formálna stránka mediálnej správy nie je znakom jej autenticity. Svedčí o niečom celkom inom: že jej autor nemá dostatok schopností či pracovitosti, aby vám svoje posolstvo predložil v stráviteľnejšom obsahu.
Takýmto správam nemusíte venovať svoju pozornosť. Napokon, keď ani samotný autor nebol ochotný venovať svoj čas na to, aby vytvoril kvalitný text, prečo by ste mali svoj čas mrhať vy na jeho dekódovanie.
3. Preklepnite si autora
Veľmi často sa však stáva, že reportáž či článok, ktorý máte pred sebou, je po formálnej stránke celkom v poriadku. Text nedrhne, nie je plný chýb, médium má vkusnú grafiku. A predsa vo vás hlodá pochybnosť…
V takomto prípade urobíte najlepšie, keď zameriate svoju pozornosť na autora správy. Hoďte si jeho meno do Googlu. Existuje vôbec? Ako dlho pracuje ako novinár? Týždeň alebo desať rokov? Hľadajte podozrivé momenty v životopise: podozrivé kontakty s mocnými, ideologické excesy (ako napríklad podporu nacizmu či členstvo v ŠTB). Preskúmajte aj odbornosť autora. Rozumie skutočne tomu, o čom píše? Alebo sa len tak tvári?
Všímajte si aj, odkiaľ autor čerpá svoje informácie. Uvádza vôbec nejaké zdroje? A ak aj áno, ide o renomované zahraničné médiá, alebo o obskúrnu tlačovú agentúru kdesi z horného Tatarstanu?
Preverte si aj médium, ktoré správu vydalo. Poznáte ho? Vzniklo predvčerom, alebo existuje už dlhé desaťročia? A ako je financované?
Každé hodnoverné médium uvádza na svojej stránke, akým spôsobom získava peniaze na svoju prevádzku. Uvádza svojich sponzorov, prípadne celú výročnú správu či účtovnú uzávierku.
Ak na stránke média nenájdete žiadne informácie o tom, ako si zaobstaráva financie na svoju existenciu, vedzte, že to je obvykle preto, lebo vám to chcú zatajiť.
S takým médiom nechcete mať nič spoločné.
4. Ku komu autor hovorí?
Ak dospejete k názoru, že autor i médium sú dôveryhodné, môžete použiť ešte jednu stratégiu, ktorá vám umožní lepšie odhadnúť hodnotu správy, ktorú máte pred sebou. Skúste hacknúť mozog autora. K akému publiku chce prehovoriť? Aké posolstvo chce odovzdať?
Dosť často sa stáva, že sa na internete stretnete s článkom alebo videom, ktorý vôbec nedokážete brať vážne. Môžete sa na ňom len zasmiať. Jeho posolstvo, štýl a argumentácia ide celkom mimo vás.
Ľudia sú však rôzni. Aj v takomto prípade má zmysel sa pýtať: ak ja zjavne nie som adresátom tohto videa či článku, kto ním je? Môžu to byť starší ľudia, alebo naopak tínedžeri? Ľudia, ktorí sú silne veriaci, alebo naopak ateisti? Bohatší, alebo naopak chudobnejší občania Slovenska? Muži, alebo ženy? Technooptimisti, alebo ľudia, ktorí sa boja kúpiť si cez internet aj lístok na vlak?
5. Pozor na kompro
Na Slovensku existuje obrovský trh s kompromitujúcimi materiálmi. Objavujú sa stále nové nahrávky, fotky či videá, ktoré vyzerajú, že odhaľujú nepekné až hanebné veci o minulosti verejne známych ľudí. Niektoré z týchto materiálov môžu byť pravé. Značná časť z nich je ale účelovo zmanipulovaná, napríklad zostrihaná tak, aby ukázala aktérov v čo najnepriaznivejšom svetle. A ďalšia značná časť je priamo podvrhom, falzom.
My ľudia sme zvyknutí veriť vlastným ušiam a očiam, takže fotka či video, na ktoré sa môžeme vlastnými očami pozrieť, na nás akosi automaticky pôsobia dôveryhodne. Pri kompromitujúcich materiáloch je ale táto dôveryhodnosť falošná.
Navyše, pokrok sa nedá zastaviť. Za tri či päť rokov bude možné počítačovo meniť mimiku politikov v priamom prenose; už dnes je možné i z krátkej nahrávky nasnímať váš hlas a použiť ho na vytvorenie falošných, počítačovo generovaných nahrávok.
Nahrávka či video z anonymného zdroja o pár rokov nebudú svedčiť vôbec o ničom. Neverte preto kompromitujúcim materiálom, ktoré sa z ničoho nič objavia u kohosi na stole či v počítači.
6. Nechajte si poradiť od expertov
Jedna dobrá správa: v boji proti dezinformáciam a hoaxom nie ste sami. Napokon, i stránka bezpecnenanete.sk, na ktorej vyšiel tento článok, je toho dôkazom. Nechajte si preto poradiť. Sledujte watchdogovú stránku omediach.com, pozrite sa na zoznam nedôveryhodných stránok na portáli konspiratori.sk. Môžete si tiež do prehliadača nainštalovať plug-in s jadrným názvom Bullshit detector, ktorý vás je schopný varovať, ak pri surfovaní na vlnách internetu zablúdite na stránku s potenciálne toxickým obsahom.
7. Poznajte renomované médiá a kvalitných novinárov
Slovenský mediálny trh je veľmi malý. Redakciám to komplikuje život: na päťmiliónovom Slovensku majú médiá často problémy uživiť sa, pretože ich potenciálnych zákazníkov nie je až tak veľa. Pre mňa či vás má ale malý trh jednu veľkú výhodu: kvalitných novín, internetových portálov či novinárov nie je až tak veľa. V podstate ich môžete poznať všetky po mene.
Viete, ktorí novinári sa venujú zdravotníctvu? Poznáte mená najúspešnejších investigatívcov? Tušíte, ktoré noviny čítajú starší ľudia, a ktorú televíziu si pustia obyvatelia veľkých miest? Ak sa budete dobre vyznať v ekosystéme slovenských médií, budete omnoho imúnnejšími voči správam, ktoré sa náhle objavia kdesi v tmavých kútoch internetu.
Dobré médium sa nedá vybudovať za týždeň. Dobrý novinár má za sebou obvykle roky a roky práce. Dajte si pozor na médiá a novinárov bez histórie.
8. Nemusíte mať na všetko názor
Možno sa vám po prečítaní tohto textu trochu zatočila hlava. Fúha, poviete si, to je celkom práca, vyznať sa v celej tej džungli mediálnych správ. Možno cítite, že na takúto podrobnú analýzu pri každej jednej správe jednoducho nemáte čas.
Prax ale robí majstra. Týchto osem bodov možno vyzerá zložito, ale po pomerne krátkom čase si ich zautomatizujete a ich používanie pre vás bude rovnako prirodzené, ako platenie kartou alebo vyhľadávanie najkratšej cesty na online mape.
Navyše nie ste povinní mať názor na všetko, od situácie na Blízkom východe, cez dôchodkový systém až po mikroplasty v oceánoch. Informácií je veľa a nie je v silách žiadneho z nás rozumieť úplne všetkému. Špecializujte sa! Je lepšie venovať sa do hĺbky jednej téme, než mať povrchné názory na všetko, čo sa pod slnkom udeje.
Autor: Ján Markoš
Ján Markoš (34) je lektor kritického myslenia, autor viacerých kníh a šachový veľmajster. Je autorom knihy Sila rozumu v bláznivej dobe, prvého manuálu kritického myslenia určenému pre slovenské prostredie, ktorej sa predalo viac než 6000 kusov. Jeho šachová kniha Under the Surface zase získala od Anglickej šachovej federácie prestížnu cenu Kniha roka 2018.
