O dezinformáciách sa v poslednej dobe toho veľa píše. Čo tento termín znamená a v akej podobe ho nachádzame?
Za dezinformáciu môžeme považovať akúkoľvek informáciu, ktorá je nepravdivá, vytvorená zámerne s cieľom poškodiť jednotlivca, skupinu, organizáciu alebo krajinu.
Niekedy môže ísť len o prostý žart. Závažný problém nastáva, keď je za obsahom informácie skrytý ideologický či obchodný zámer. Autor takejto správy sa usiluje o ovplyvňovanie politických a názorových hodnôt príjemcu. Zároveň ho k šíreniu môže viesť aj finančná motivácia. Príkladom sú prevádzkovatelia falošných spravodajských webov, ktorí chcú na svoje stránky dostať čo najviac používateľov. Ak takáto stránka obsahuje aj reklamy, za návštevy a kliky ide príjem z reklamy majiteľovi webu.
Niektoré typy informácií, ktoré sú nepravdivé, nemusia byť primárne vytvorené s úmyslom spôsobiť škodu. Vznikajú nepozornosťou, komunikačným šumom či nesprávnym vyhodnotením informácií, neporozumením alebo nedostatočným identifikovaním kľúčových informácií. Pre tento druh informácie používa termín misinformácia. Autor takejto správy nemusí mať vedomosť, že podáva nesprávne informácie.
V akej podobe nachádzame dezinformácie dnes
Aj samotní odborníci majú často problém s presnou definíciou a pomenovaním rôznych podôb dezinformácií a falošných správ v praxi. Pre čo najjednoduchšie vysvetlenie sme zvolili ako pomôcku schému (Tabuľka 1), ktorá prehľadne rozdeľuje dezinformácie na základe cieľa a finančnej motivácie.
Autor: Mark Verstraete, Derek E. Bambauer, Jane R. Bambauer, Arizona Legal Studies,
Discussion Paper No. 17-15 – Identifying and Countering Fake news, August 2017,
The University of Arizona (James E. Rogers College of Law)
Zdroj: Arizona Legal Studies Discussion Paper No. 17-15
1. Satira
Satira je forma umenia. Nachádzame ju v divadle, v textoch či vo vizuálnom umení. Je vytvorená zámerne, môže urážať, no nezavádza a nevymýšľa si. Využíva iróniu, sarkazmus a slovné hračky, prostredníctvom ktorých autori poukazujú na problémy spoločnosti.
Za satirou je skrytá finančná alebo kultúrna motivácia, napríklad kritika spoločenských pomerov v krajine. Kedže je satira pomerne obľúbená, dokáže zasiahnuť pomerne široké publikum.
2. Hoax
Hoax je zámerne vytvorený falošný obsah, ktorý sa snaží zmanipulovať a úmyselne oklamať príjemcu, aby ho preposielal a ďalej masovo šíril. Často je finančne motivovaný a je určený na klamanie príjemcu.
Autor sa napríklad vydáva za dôveryhodný zdroj (firmu, štátnu inštitúciu alebo sa skrýva za všeobecné pomenovania ako „vedci z prestížnej univerzity“). Často varuje pred katastrofickými následkami fiktívnej udalosti a používa tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vedecky overených alebo overiteľných dátach.
Hoaxy môžu mať viacero podôb a sú trestnoprávne postihnuteľné.
Jeden známy typ sa snaží zneužívať súcit prijímateľa a za ďalšie šírenie, lajkovanie či popularizáciu sľubuje nereálnu finančnú odmenu, záchranu ohrozeného života či iné výhody. Práve výzva k ďalšiemu šíreniu obsahu (napríklad na Facebooku) je častým a ľahko identifikovateľným znakom hoaxov. Šíreniu hoaxov do veľkej miery dopomáhajú aj samotné sociálne siete, ktoré podobný obsah neregulujú a pre jeho vysokú popularitu ho ich algoritmy šíria ešte intenzívnejšie.
Mimoriadne rozšírenou podobou hoaxov sú aj „falošné správy“ nazývané anglickým „fake news“.
Tie sa snažia pomocou upravených, prekrútených či vymyslených informácií, ktoré majú podobu produktu žurnalistiky, napríklad aj kombinovaním klamstiev a pravdivých tvrdení, ktoré im dodávajú dôveryhodnosť, manipulovať masy a ich názory, najčastejšie s politickým alebo iným ideologickým cieľom.
Dobre vedieť
Aj kybernetickí útočnici využívajú falošné správy a dezinformácie na šírenie malvéru. Obľúbenou taktikou je využitie napríklad falošných článkov. Na sociálnej sieti ste objavili článok z bulvárneho denníka, ktorý získal ako jediný šokujúce video s vašou obľúbenou celebritou. Po kliknutí na článok môžete mať napríklad problém s prehrávaním videa a budete vyzvaní stiahnuť si novšiu verziu prehrávača. Keďže chcete video vidieť, cez zobrazený odkaz uskutočníte aktualizáciu. No takýmto spôsobom si môžete stiahnuť advér, spyvér alebo iný zákerný malvér. Buďte preto opatrní, neverte všetkému, čo sa na internete objaví, neklikajte na skrátené odkazy a nesťahujte súbory z neovereného zdroja.
3. Propaganda
Zámerom propagandy je vytvoriť obsah s cieľom ovplyvniť širokú verejnosť, aby prijala alebo odmietla určité fakty, názory a zmenila svoj postoj. Propaganda má za cieľ manipuláciou vyvolať u príjemcu pocit, ktorý by za normálnych okolností necítil a konať tak, ako by bežne nekonal. Za obsahom informácie je prevažne skrytý ideologický zámer.
V tomto prípade nejde len o šírenie nepravdivých informácií. Stretávame sa aj s informáciami, ktoré sú pravdivé, avšak použité na nekalý účel.
Nárast šírenia propagandy dramaticky podporil rozvoj masovej komunikácie v 20. storočí. Tento spôsob sa stal jednou z techník ovplyvňovania ľudí aj vo vojnovom období, pričom jeho primárnym cieľom nemuselo byť len podkopávanie demokracie. Využívala sa na pozdvihnutie morálky krajiny, nábor vojakov či dobrovoľníkov, ako aj na šírenie neodôvodnenej nenávisti, napríklad voči určitým národnostiam, ktoré žili v demokratických štátoch.
4. Internetový trolling
Internetoví trollovia sú internetoví používatelia, ktorých jedinou úlohou je provokovať a obťažovať iných používateľov, najčastejšie v online diskusiách. Pritom informácie, ktoré internetoví trollovia šíria, sú často neobjektívne a falošné.
Aj keď pôvodne trollovia za svojou prácou nevideli zisk, dnes je táto forma komunikácie pomerne často využívaná v oblasti biznisu, odborne nazývaný ako astroturfing. Využívanie internetových trollov v biznise sa považuje za neetické obchodné správanie, keďže komerční objednávatelia platia trollom za to, aby v online diskusiách o nich šírili presne to, čo chcú a často len s obchodným zámerom.
Dnes na internete môžeme nájsť až 100 druhov trollov. Jeden môže manipulovať, druhý si môže špecifickým humorom uťahovať a ďalší vzdelávať. V knihe Prečo ľudia veria nezmyslom (Jurkovič, Čavojová, Brezina, 2019) ich konkretizuje Ondrušek. Spomína nasledovné typy trollov:
- Troll, ako psychopat s črtami temnej triády: časť tejto skupiny ľudí môže prejavovať psychopatické črty a vyžívať sa v trápení iných. No väčšina tieto črty nemá a skôr si týmto správaním ventiluje frustráciu, napríklad len z takého zlého dňa v práci.
- Troll, nezrelý tínedžer: mladí ľudia s potrebou provokovať a exhibovať, napríklad z frustrácie nedocenenia, pričom chcú na seba upozorniť.
- Troll, provokatér: osoba, ktorá podpichuje. No nie tradičnou cestou, ale využíva sarkazmus či paradox.
- Troll, naivný alebo profesionálny konšpirátor: často ide proti demokratickým hodnotám, vytvára paniku a manipuluje.
Odporúčania
Pri množstve informácií, ktoré denne príjimame, môže byť niekedy náročné odlíšiť fakt od nepravdy. Pri každej správe je dôležité všímať si mnoho aspektov:
- Je táto správa hodnoverná?
- Kto je jej autorom?
- Zaplatil niekto za šírenie tejto správy?
- Nebolo z nej vynechané niečo dôležité?
V ďalších článkoch sme pripravili krátkeho sprievodcu narábania s informáciami, ktorý vám pomôže nájsť odpovede na tieto otázky.
Autor: Tím ESET
Odborní konzultanti: Vladimíra Kurincová Čavojová, samostatná vedecká výskumníčka, Ústav experimentálnej psychológie CSPV a spoluautorka knihy Prečo ľudia veria nezmyslom (2019) a
Mgr. Marek Jurkovič PhD., Market Research Specialist spoločnosti ESET, psychológ, bývalý vedecký pracovník SAV a spoluautor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom (2019)
