Od zabezpečenia sociálnych sietí po kyberšikanu a sexting. Ako chrániť súkromie na internete?

rozhovory den bezpecnosti nahladovy obrazok

Druhý februárový utorok už tradične patrí Dňu bezpečnejšieho internetu. Ten vznikol v roku 2004 a v súčasnosti sa podujatia s cieľom upozorňovať na potrebu ochrany súkromia v digitálnom prostredí konajú v približne 170 krajinách po celom svete. Mottom už 19. ročníka je „Together for a better internet“.

Pri príležitosti tohto dňa sme si pre vás pripravili výber z našich rozhovorov so špecialistami z oblasti digitálnej bezpečnosti a informatiky, práva a psychológie, ktoré vám poskytnú informácie vďaka ktorým môžeme spoločne vytvoriť internet bezpečnejším a lepším miestom pre všetkých.

. . .

Den bezpecnejsieho internetu 2022 Kubovic

Sociálne siete nie sú zlé, treba však poznať ich riziká, hovorí odborník na kybernetickú bezpečnosť

Sociálne siete sú fenoménom dnešnej doby. Už dávno neplatí, že sa na ne prihlasujú len mladí. Ľudia na nich zdieľajú informácie o svojom voľnom čase, práci, organizujú cez ne podujatia a niekedy nahrádzajú aj klasické média. Sú si však používatelia sociálnych sietí vedomí rizík, ktoré sa na sociálnych sieťach vyskytujú? Správajú sa na týchto relatívne mladých platformách zodpovedne? O týchto otázkach sme sa rozprávali s Ondrejom Kubovičom, špecialistom na digitálnu  bezpečnosť spoločnosti ESET.

Pri bezpečnosti na internete sa väčšinou hovorí o škodlivých stránkach či aplikáciách. Menej sa spomínajú sociálne siete. Je to preto, že sú bezpečnejšie?

Podobné hrozby, ako vídavame na iných stránkach, môžeme postretnúť aj na sociálnych sieťach. Tieto platformy predstavujú v podstate distribučný kanál, podobne ako napríklad e-maily. Útočník sa snaží užívateľa zmanipulovať, aby si niečo stiahol, alebo navštívil nejakú stránku, vďaka čomu môže robiť neplechu.

Sú teda rovnako nebezpečné ako iné stránky?

Tak by som to asi nepovedal. Treba si uvedomiť, že ide o platformy, o ktoré sa stará kvantum ľudí a  ktoré sa snažia zaručiť určitú úroveň ochrany. Využívajú na to rôzne algoritmy, spolupráce s bezpečnostnými firmami a snažia sa celý systém nastaviť tak, aby automaticky zachytával možné hrozby. Na druhej strane, aj útočníci sa snažia hľadať mechanizmy, ako tieto opatrenia obísť.

Pokračovať v čítaní

. . .

Den bezpecnejsieho internetu 2022 Mico

Ak je služba zadarmo, tovarom sú obyčajne naše dáta, hovorí expert na ochranu osobných údajov

Začiatkom minulého roka prišila populárna četovacia služba WhatsApp s novými pravidlami používania, ktoré vzbudili vlnu nevôle používateľov na celom svete. WhatsApp, a jeho vlastník spoločnosť Facebook, tak nechcene otvorili debatu o ochrane osobných údajov zo strany poskytovateľov online služieb ako sú sociálne siete či četovacie aplikácie. S Tomášom Mičom, expertom spoločnosti ESET na ochranu osobných údajov, sme sa okrem tohto prípadu rozprávali aj o tom, na čo by si mali ľudia dávať pozor pri ochrane svojich osobných údajov.

Posledné týždne sa veľa diskutuje o nových pravidlách používania najpopulárnejšej četovacej aplikácie na svete, WhatsApp. Prečo je okolo toho taký rozruch? Ide naozaj o veľký zásah do súkromia?

Aj áno, aj nie. Nemám pocit, že by táto zmena nejakým spôsobom ovplyvnila stav, ktorý na tejto platforme dlhodobo panuje. Posledné zmeny obchodných podmienok boli najmä dosť nešťastne komunikované. Spôsob ich formulácie bol pre mnohých nejasný a keď si k tomu pripočítame dlhú históriu problémov v oblasti súkromia majiteľa WhatsAppu, spoločnosti Facebook, tak tam jednoznačne badať dôvody paniky používateľov. Pridali sa k tomu aj odporúčania verejne známych osôb, napríklad Elona Muska, ktorý na Twittri odporúčal prechod na alternatívnu aplikáciu Signal, alebo Edwarda Snowdena, ktorý je po celom svete známy ako advokát ochrany súkromia.

Na internete sa objavujú tvrdenia, že bude WhatsApp používateľom čítať správy. Naozaj sa to bude diať?

Používateľov pravdepodobne vyrušila skôr výmena dát medzi Facebookom a WhatsAppom. Predstava, že sa WhatsApp zrazu začína zaujímať o správy, ktoré si vymieňajú používatelia, sa podľa mňa nezakladá na realite. WhatsApp prezentuje, že využíva šifrovanie, tzv. end-to-end encryption, teda na koncových zariadeniach. Na rozdiel od alternatívnych poskytovateľov služieb, ktorí viac dbajú na súkromie používateľov, však WhatsApp uchováva šifrovacie kľúče.

V nevyhnutnom prípade ich vedia použiť, alebo poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní. Takže obsah správ by som považoval viac menej za súkromný. Ak niekto požaduje level súkromia na najvyššej úrovni, ten samozrejme nepoužíva WhatsApp. Neočakával by som však automaticky, že budú scanovať obsah správ a využívať ich na svoje alebo cudzie účely.

Pokračovať v čítaní


EIS banner clanok

Ideálne riešenie pre moderných používateľov. Poskytuje ochranu osobných údajov, aktívne zabezpečuje online bankovníctvo, komunikáciu, blokuje neoprávnený prístup k webovej kamere a poskytuje ochranu vašej domácej siete. 



Den bezpecnejsieho internetu 2022 Kucera

Učiteľ informatiky radí žiakom: Tieto informácie nezverejňujte, riskujete krádež identity


To, že kybernetickí zločinci nemajú morálne zábrany, je stará známa vec. Nie je preto prekvapením, že ich obeťami sú aj deti. Najmä tínedžeri im pritom sami nahrávajú do kariet tým, že na sociálnych sieťach o sebe zdieľajú aj to, čo by nemuseli. Nebezpečenstvo však prichádza aj z radov samotných žiakov, čoraz častejšie sú prípady zneužitia intímnych fotografií. Učiteľ informatiky Peter Kučera z 1. súkromného gymnázia Bajkalská v Bratislave prináša rady, ako si ustrážiť svoju identitu.  

1. Myslite na to, že aj deti sú zaujímavým cieľom pre útočníkov

Nemôžeme predpokladať, že útočník, ktorý ide porušovať nejaké normy alebo hranice, bude v inej rovine slušný, citlivý a empatický. Útočník sleduje svoje ciele a ide cestou najmenších prekážok a najmenšieho odporu. Je pre neho jednoduchšie sústrediť sa na menej ostražitých a dôverčivých ľudí. A takými môžu byť práve deti.

2. Neuľahčujte útočníkom robotu, pozor na sociálne siete

Mnohí tínedžeri dobrovoľne zdieľajú toho o sebe na sociálnych sieťach viac, ako je bezpečné. Prináša to množstvo rizík, ktoré si nie vždy uvedomujeme. Zväčša sa začneme o ne zaujímať, až keď sa v našom blízkom okolí vyskytne konkrétny problém, to už ale spravidla býva neskoro. Pomocou sociálnych sietí útočníci vyhľadávajú a sledujú budúce obete, zbierajú citlivé dáta, šíria reklamy a hoaxy alebo škodlivý kód. Medzi hrozby napríklad patrí kyberšikana, strata súkromia či dokonca krádež identity. Takisto vám môžu vzniknúť rôzne ekonomické škody od ukradnutých lístkov na koncert až po vykradnutý byt.

Pokračovať v čítaní

. . .

Den bezpecnejsieho internetu 2022 Tomkova

Psychologička: Porovnávať sa s obrazom na sociálnych sieťach, je ako neustále sa porovnávať s vrcholovými výkonmi

V súvislosti s uzatváraním ekonomiky a dištančným vzdelávaním sa začalo intenzívnejšie hovoriť o vplyve pandémie na deti. Okrem online závislostí sa často spomína aj takzvaný syndróm FOMO (z angličtiny fear of missing out). O tom, čo to je a prečo si na neho dávať pozor sme sa rozprávali s psychologičkou a terapeutkou Jarmilou Tomkovou.

Čo je to syndróm FOMO?

Je to strach z toho, že človeku by mohlo uniknúť niečo dôležité, zatiaľ čo niekde naokolo sa to “čosi úžasné a dôležité” určite deje. Syndróm FOMO akoby človeku našepkával, že tam kdesi za dverami prebieha nejaké ideálne žitie, úspech, popularita, zábava, pre neho dôležité udalosti, avšak on tam nie je alebo o tom nie je informovaný. FOMO u človeka vyvoláva úzkosť, že mu unikajú príležitosti, že nežije poriadne. Táto úzkosť ho núti viac sledovať informácie, sociálne médiá, byť nonstop v komunikáciách, aby bol v obraze.

Taktiež v človeku spúšťa pocity ľútosti a viny za to, že sa zle rozhodol v tom, čo práve robí, že nie je v správnom čase na správnom mieste a tým prichádza o možnosť zažívať čosi viac, než aktuálne zažíva. Tieto pocity vonkoncom nebývajú motivujúcou vizualizáciou toho, čo sa človek usiluje dosiahnuť. Je to skôr seba-devalvačná tendencia.

Ako tento syndróm vzniká?

Na začiatku často stojí pocit nenaplnených dôležitých potrieb človeka a pochybností o sebe samom. Strach z vynechania sa často vyskytuje u ľudí s vysokými očakávaniami od seba a od druhých, s idealizovaním druhých a pocitom vlastného zaostávania za týmito očakávaniami. Vtedy má človek o niečo viac tendenciu sledovať, čo robia ostatní a porovnávať sa s nimi alebo je na porovnávanie viac citlivý.

Syndróm FOMO výrazne intenzifikuje používanie sociálnych sietí, na ktorých sa každý pochváli len svojimi vrcholovými zážitkami, i keď to samozrejme vôbec neodráža celú realitu života človeka, ktorý tam prispieva. Takže ak sa niekto cíti osamelo, nie je spokojný so svojim životom a zároveň si na sociálnej sieti prehliada fotografie toho, čo všetko úžasné ostatní robia, je väčšie riziko že u neho “zaúraduje” syndróm FOMO. ”Len sa pozri – naokolo sa deje toľko zaujímavých vecí, ľudia majú krásny život, sú šťastní a ty tu takto sedíš doma!” Po prezeraní sociálnych sietí sa napokon cíti akoby skutočne zaostával, nedostačoval a teda horšie a osamelejšie než nazačiatku.

Pokračovať v čítaní

. . .

Den bezpecnejsieho internetu 2022 Kosinar

Špecialista na bezpečnosť: Na sexting doplatili aj mnohé celebrity, uniknuté videá z internetu nedostanete

Predstava, že by na verejnosť unikli naše intímne fotografie, je pre mnohých používateľov doslova nočnou morou. Aj napriek tomu množstvo ľudí erotický materiál posiela svojím partnerom, ale aj cudzím ľuďom. Odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti ESET Peter Košinár upozorňuje, že ak sa intímny obsah dostane do nesprávnych rúk a začne kolovať po internete, prakticky odtiaľ nezmizne.

S príchodom moderných technológií sa sexualita čoraz viac presúva do online priestoru. Často sa pritom spomína slovo sexting. Čo to vlastne znamená?

Je to jednoduché. Za sexting sa považuje komunikácia, ktorá má nejaký sexuálny obsah alebo nádych. Môže ísť o textové správy, ale aj o posielanie šteklivých obrázkov či videí. Príklady sme videli aj v politických kruhoch, kde volavka takýmto spôsobom ovplyvňovala politikov. 

Dá sa jasne povedať, že človek by nemal svoje intímne fotografie v žiadnom prípade nikomu posielať?

Ak človek taký materiál nikdy nevyrobí a nepošle, tak to určite nikdy nemôže byť použité proti nemu. Na druhej strane, niektorí ľudia majú takýto spôsob komunikácie radi. Takže skôr by som odporučil, aby si ľudia uvedomili, aké dôsledky môže mať takéto konanie. Akonáhle niečo niekomu pošlem, tak nad tým strácam kontrolu.

Pokračovať v čítaní


Autor: tím Bezpečne na nete