S nárastom algoritmov na sociálnych sieťach, virálnych výziev a obsahu generovaného umelou inteligenciou je dnes čoraz ťažšie rozlíšiť, čo je skutočné a čo nie.
Platí to najmä pre deti a dospievajúcich, ktorí vyrastajú v online svete, kde sa hoaxy, zmanipulované obrázky a senzačné príbehy šíria rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Ako im môžeme pomôcť k bezpečnejšiemu pohybu v ňom? Najskôr sa musíme vzdelávať my sami.
Vedieť rozlíšiť pravdu od výmyslu nie je len užitočné; v dnešnom svete ide o schopnosť prežiť. Najskôr je potrebné pochopiť, aké všetky formy môžu mať dezinformácie. Ak sa naučíte ich rozpoznávať, budete lepšie pripravený im aj čeliť.
Fámy, hoaxy a urbánne legendy – aký je medzi nimi rozdiel?
Nie všetko, čo vidíte na internete, je pravda, ale ani falošné informácie nemajú rovnakú váhu. Niektoré z nich sa šíria ako fámy – digitálne klebety putujúce od človeka k človeku bez podložených dôkazov. V jednej chvíli niekto niečo „začuje“ a vzápätí sa z toho stane virálna informácia. Môže ísť o falošné varovanie pred jedovatými sladkosťami na Halloween alebo správy o klaunovi zabijakovi. Niekedy sa tieto fámy začnú šíriť bez zlého úmyslu – niekto nesprávne informovaný len odovzdá správu ďalej. Iné sa však šíria zámerne, s cieľom vyvolať paniku, zmätok alebo poškodiť niečiu povesť.
Potom sú tu hoaxy – úmyselné lži, ktorých cieľom je oklamať, vystrašiť alebo podviesť ľudí. Často vyzerajú ako skutočné správy alebo lákavé ponuky, sú však len šikovne zhotovenými podvodmi. Na rozdiel od fám sú hoaxy vždy vytvorené so zlým úmyslom a zámerne navrhnuté tak, aby manipulovali s obeťami.
Existujú tiež urbánne legendy – strašidelné alebo neuveriteľné príbehy, ktoré sa zdajú byť dostatočne pravdepodobné na to, aby sa uchytili medzi ľuďmi. Možno ste takúto legendu počuli od kamaráta svojho kamaráta. Ide o desivé, zvláštne alebo senzačné historky, ktoré často na internete prežívajú roky, či už sú pravdivé alebo nie.
V minulosti sa tieto informácie šírili ústnym podaním. Dnes? Vďaka videám, skupinovým četom a sociálnym médiám sa v priebehu niekoľkých sekúnd stávajú virálnymi. Niektoré príbehy sa šíria tak rýchlo, že v rodičoch vyvolávajú skutočný strach, aj keď je v nich len zrnko pravdy alebo sú úplne vymyslené. Vďaka internetu – najmä sociálnym sieťam – sa nepravdivé informácie ľahko dostanú k deťom a rodičom ešte predtým, než si stihnú zistiť fakty.
Ako AI vplýva na dezinformácie?
Umelá inteligencia mení spôsob, akým sa vytvárajú a šíria dezinformácie. AI nástroje dnes dokážu generovať falošné spravodajské články, realistické obrázky a dokonca aj presvedčivé deepfake videá v priebehu niekoľkých sekúnd – často tak vyšperkované, že je ťažké ich odlíšiť od skutočných. Boty poháňané umelou inteligenciou môžu na internete rýchlo šíriť nepravdivé príbehy a algoritmy zasa neúmyselne pretláčať zavádzajúci obsah len preto, že si získava pozornosť. Keďže tieto technológie sa neustále zdokonaľujú, rozpoznať pravdu je čoraz zložitejšie, a preto sú kritické myslenie, regulácia emócií a mediálna gramotnosť neskutočne dôležité.
DOBRÝ TIP
Spolu s deťmi môžete skúsiť vytvoriť falošný príspevok alebo webovú stránku pomocou bezplatných online nástrojov. Ide o praktický spôsob, ako im ukázať, že vytvárať dezinformácie je veľmi jednoduché a že spochybňovať to, čo vidíme online, je nesmierne dôležité. Niektoré programy mediálnej gramotnosti to dokonca odporúčajú ako efektívnu rodinnú aktivitu.
Ako môžete bojovať proti dezinformáciám?
- Pred šírením informácií sa zamyslite
Ak vám niečo pripadá šokujúce, desivé alebo príliš dokonalé, na chvíľu sa zastavte. Nešírte obsah len preto, že sa vám zdá byť pravdivý. - Skontrolujte zdroj
Kto je autorom? Ide o dôveryhodný spravodajský kanál alebo len náhodný príspevok či video? Spoľahlivé informácie pochádzajú zo spoľahlivých zdrojov. Vždy sa uistite, že medzi ne patrí aj ten váš. - Overte si pravdivosť
Rýchla kontrola daného obsahu na internete môže byť veľmi užitočná. Je pravdepodobné, že ak je informácia nepravdivá, niekto ju už vyvrátil alebo odhalil ako falošnú. - Dajte si pozor na varovné signály
SAMÉ VEĽKÉ PÍSMENÁ, pravopisné chyby, dramatický jazyk alebo nátlak na okamžité šírenie sú znakmi, že môže ísť o podvrh. - Šírte osvetu
Pomôžte odhaliť dezinformácie aj ostatným. Fámu môžete zastaviť už v zárodku položením jednoduchej otázky: „Určite vieš, že je to pravda?“
Známe prípady dezinformácií
Začneme jedným z najznámejších príkladov. Všetky tieto príbehy sa v minulosti dostali k veľkému počtu ľudí a vyvolali v nich strach, spôsobili ujmu alebo ich dokonca stáli život.
Sú falošné správy moderným trendom?
Pred viac ako 2000 rokmi, dávno pred TikTokom alebo Twitterom, panovali v Rímskej republike nepokoje. O nadvládu bojovali dvaja mocní rivali: Octavius, adoptívny dedič Júlia Cézara, a Marcus Antonius, slávny generál, ktorý mal ľúbostný vzťah s egyptskou kráľovnou Kleopatrou. Octavius však nebojoval len na bojisku, ale aj slovami. Spustil jednu z prvých očierňujúcich kampaní v dejinách, keď obvinil Antonia, že je alkoholik, zahadzuje rímske hodnoty a podlieha Kleopatrinmu nebezpečnému vplyvu. Žiadne sociálne siete? Žiadny problém. Octavius šíril svoje posolstvo prostredníctvom zanietených prejavov, chytľavých básní a dokonca aj sloganov vyrazených na rímskych minciach. Fungovalo to. Verejná mienka sa obrátila proti Antoniovi, Octavius zvíťazil a neskôr sa stal Augustom – prvým rímskym cisárom, ktorý vládol viac ako 40 rokov.
Modrá veľryba
V roku 2016 sa na internete začal šíriť príbeh o znepokojujúcej online výzve známej ako Modrá veľryba. Údajne sa zameriavala na tínedžerov, lákajúc ich na plnenie dlhého zoznamu nebezpečných úloh, pričom posledným krokom bola samovražda. Táto fáma sa rýchlo rozšírila na sociálnych sieťach, fórach aj v aplikáciách na zasielanie a prijímanie správ a v rodičoch aj školských úradníkoch vyvolala veľký strach.
Myšlienka skrytej online komunity, ktorá nabáda tínedžerov, aby si ubližovali, bola desivá, ale vyšetrovanie neskôr ukázalo, že nie sú žiadne konkrétne dôkazy o tom, že by takáto hra niekedy skutočne existovala. Panika tak pravdepodobne vznikla na základe zmesi nesúvisiacich správ, špekulácií a emocionálnych reakcií. Niektorí internetoví používatelia si obraz modrej veľryby spájali so smútkom a izoláciou, čo mohlo prispieť k vzniku mýtu.
Hoci jeden muž v Rusku tvrdil, že hru vytvoril on, neskôr sa ukázalo, že sa svojimi vyhláseniami skôr snažil získať si pozornosť, nie odhaliť pravdu. Výzva o modrej veľrybe bola nakoniec vyvrátená ako hoax, ale bola silnou pripomienkou toho, ako rýchlo sa môžu poplašné správy šíriť internetom, najmä ak vydesia aj rodičov.
Hoci tento konkrétny prípad bol vymyslený, s online trendmi sú spojené aj skutočné nebezpečenstvá – od škoricovej výzvy až po jedenie pracích kapsúl, pri ktorých deti a tínedžeri požívajú škodlivé látky, čím riskujú vážne poškodenie zdravia. Je dôležité čítať viac ako len titulok a na virálne príbehy nazerať kriticky.
Komplexná ochrana vášho digitálneho života
Komplexná ochrana vášho digitálneho života. Vyberte si úroveň podľa svojich potrieb.
Ospalé kurča
TikTok trend z roku 2022 s názvom Sleepy Chicken sa stal horúcim hitom tejto platformy. Ľudia v rámci neho varili kurčatá namočené vo voľnopredajnom lieku na kašeľ. Hoci to môže znieť vtipne, takýto trend dokáže spôsobiť vážne následky.
Zahrievanie podobných liekov mení ich chemické vlastnosti. Pri varení sa z nich môžu uvoľňovať toxické výpary, ktoré pri vdychovaní môžu podráždiť alebo dokonca poškodiť pľúca. Konzumácia kuracieho mäsa môže byť rovnako nebezpečná – zložky sirupov od kašľa (ako paracetamol a dextrometorfán) sú vysoko koncentrované a nerovnomerne rozptýlené v mäse, takže sa z nich dá ľahko predávkovať.
Hoci takéto výzvy môžu znieť bizarne, dokážu sa na internete rýchlo rozšíriť, a preto je dôležité, aby rodičia boli dostatočne informovaní.
TikTok sľúbil, že odstráni škodlivé hoaxy a poplašné varovania, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na používateľov, najmä tínedžerov. Tvrdí, že chce podporovať obsah, ktorý rozptýli paniku presnými informáciami. Platforma tiež uviedla, že zlepšuje svoje systémy detekcie, nástroje na moderovanie a vzdelávacie zdroje, aby pomohla rodičom, tínedžerom a pedagógom lepšie pochopiť virálne dezinformácie a reagovať na ne.
Výzva s dezodorantom
Letný trend, ktorý sa v roku 2017 dostal na sociálne siete, spočíval v tom, že si deti striekali aerosólový dezodorant priamo na pokožku tak dlho, ako to vydržali. Vyzerá to ako neškodná zábava, ktorá však dokáže spôsobiť popáleniny prvého až tretieho stupňa.
Lekári tvrdia, že plyn sa ochladzuje tak rýchlo, že zmrazí pokožku a spôsobí podobný efekt ako omrzliny. Poškodenie sa môže prejaviť hneď alebo až po niekoľkých dňoch a zanechať trvalé jazvy. V tomto prípade nie je problémom pravidelné používanie dezodorantu v spreji, ale extrémna metóda aplikovania spôsobujúca zranenia.
ESET HOME Security Ultimate ponúka rodičovskú kontrolu s vekovými obmedzeniami, blokovaním nevhodného obsahu a monitorovaním aktivít. Ochrana heslom zabraňuje neoprávneným zmenám, zámok aplikácií a bezpečný prehliadač zaisťujú bezpečnosť detí na rôznych zariadeniach.
Hoax o národnom dni znásilňovania
Tento extrémne znepokojujúci hoax, ktorý sa prvýkrát objavil v roku 2021 a takisto aj neskôr vo viacerých jazykoch, klamlivo tvrdí, že počas jedného dňa, konkrétne 24. apríla, sú sexuálne útoky úplne legálne. Napriek tomu, že táto fáma bola všeobecne vyvrátená, v roku 2024 sa opäť rozšírila na nemeckom TikToku po tom, čo berlínsky úradník v súvislosti s ňou vydal verejné varovanie.
Namiesto toho, aby panika utíchla, hoax sa len zosilnil. Niektoré blogy a online osoby ho využili na šírenie nepravdivých a škodlivých naratívov vrátane xenofóbnych tvrdení obviňujúcich komunity migrantov. Odborníci tvrdia, že tento druh správ odvádza pozornosť od skutočných príčin sexuálneho násilia a prispieva k vzniku škodlivých mýtov, ako napríklad, že všetci cudzinci sú nebezpeční.
TikTok riadne neoznačil ani nezablokoval obsah súvisiaci s týmto hoaxom – neuviedol žiadne varovania ani odkaz na overené informácie, hoci sa príbeh šíril aj za hranice. Tento prípad ukazuje, ako rýchlo sa môže nebezpečný obsah pretaviť z online platforiem do strachu v skutočnom živote.
Vo svete, kde sa dezinformácie šíria v priebehu sekúnd, je najdôležitejšie naučiť sa spochybňovať to, čo vidíme, počujeme a zverejňujeme online. Či už ide o strašidelnú urbánnu legendu, nebezpečnú výzvu alebo škodlivý hoax, najlepší spôsob, ako ochrániť naše deti, je byť zvedavý a opatrný. V dobe umelej inteligencie je možno ťažšie rozpoznať pravdu, ale so správnymi nástrojmi a uvažovaním sa všetci môžeme naučiť myslieť inteligentnejšie a zverejňovať obsah s rozvahou.
Spracoval: tím ESET
Zdroj: James Shepperd – Which online myths are your kids falling for? Learn how to recognize them
