bezpečnostné opatrenia
Posledné roky boli z pohľadu digitalizácie našich životov kľúčové. Pandémia Covid-19 prinútila väčšinu z nás pracovať či študovať z domu. Zvykli sme si bežné nákupy vybaviť pár kliknutiami z pohodlia nášho domova. Neobmedzené možnosti našich zariadení však so sebou prinášajú aj značné riziká. S ich nárastom využitia sú ideálnym terčom pre kybernetických útočníkov. Napriek tomu sa populácia SR za posledné tri roky v oblasti dodržiavania zásad kybernetickej bezpečnosti vôbec neposunula.
Inštitút pre verejné otázky v Bratislave predstavil výsledky svojho výskumného projektu Kyberbezpečnosť 2023 optikou internetovej populácie SR, ktorý bol realizovaný s podporou Nadácie ESET. Jeho cieľom bolo zmapovať aktuálny stav názorov a reálneho správania internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V tomto článku sme sa pozreli na niektoré zaujímavé poznatky, ktoré prieskum priniesol.
Dodržiavanie technickejších bezpečnostných opatrení medzi používateľmi zaostáva
Odhaduje sa, že priemerný dospelý používateľ internetu strávi s chytrými zariadeniami skoro 7 hodín denne. Aby bol digitálny priestor bezpečný, je dôležité vedieť sa orientovať v taktikách, ktoré útočníci používajú a poznať opatrenia, ako sa pred nimi chrániť.
Z prieskumu vyplýva, že viac ako polovica respondentov pozná a dodržiava aspoň základné bezpečnostné opatrenia. Používatelia dodržiavajú používanie silných hesiel a bezpečnostného softvéru na svojich zariadeniach, nezverejňujú citlivé informácie na internete a neotvárajú e-maily od neznámych odosielateľov.
Prieskum však ukázal, že je medzi používateľmi pomerne nízka znalosť technickejších spôsobov ochrany. Čo môžeme považovať za významný problém je fakt, že menej ako polovica používateľov síce tieto spôsoby ochrany pozná, no vôbec ich nepoužíva. Medzi tieto bezpečnostné opatrenia patrí napríklad používanie dvojfaktorovej autentifikácie, bezpečné nastavenie domácej siete alebo uskutočňovanie pravidelných aktualizácií. Spomenuté opatrenia pritom môžu výrazne znížiť riziko kybernetického útoku, hlavne v čase, keď ich počet výrazne narastá.
Podvody sú čoraz častejšie
Viac ako 90 % kybernetických útokov je spôsobených ľudskou chybou. Osvedčené sú taktiky útočníkov, pomocou ktorých dokážu zmanipulovať používateľov k tomu, aby im často pod nátlakom, odovzdali citlivé informácie.
To, že je tento spôsob útoku obľúbený dokazujú aj najnovšie štatistiky. Výskumníci spoločnosti ESET zaznamenali na Slovensku za 1. polrok roku 2023 nárast podvodov, ktoré mali spoločného menovateľa, a to práve manipuláciu. Väčšina týchto útokov nevyžaduje žiadnu odbornú zručnosť zo strany útočníkov. Preto sa o takýto útok môže pokúsiť naozaj každý. Nejde síce o technicky sofistikované útoky, no ich dôsledky môžu byť skutočne extrémne. Útočník môže obeti ukradnúť identitu a citlivé údaje, nalákať ju na nekalú činnosť či pripraviť o nemalú sumu peňazí.
Táto situácia sa odzrkadlila aj na náraste skúseností používateľov s rôznymi formami bezpečnostných hrozieb. Výsledky prieskumu ukazujú nárast podielu používateľov, ktorí sa stretli práve s rôznymi formami podvodných praktík, ako s nevyžiadanou elektronickou poštou, s phishingovými webstránkami, so šírením falošných správ, podvodných SMS správ a telefonátov, ktorých cieľom je oklamať človeka a vylákať od neho citlivé dáta a peniaze.
Nárast citlivosti na problémy sociálnej komunikácie v digitálnom priestore
Digitálne služby ponúkajú jednoduchý spôsob, ako si organizovať spoločenský život, no v poslednej dobe sú aj zdrojom nových problémov, ako šírenie propagandy či klamstiev. A vnímajú to aj používatelia.
Zatiaľ čo v roku 2020 považovali za najväčšie hrozby problémy spojené so závislosťou na moderných technológiách, stratou schopnosti normálne komunikovať s inými ľuďmi či problémy s nedostatkom fyzickej aktivity o ktorú nás technológie pripravujú, dnes je situácia trochu iná.
ODPORÚČANÝ ČLÁNOK: 5 spôsobov, ako hackeri kradnú údaje z platobných kariet
Kým v roku 2020 označilo nenávistné správanie na internete za vážny problém iba 7% opýtaných, v roku 2023 už narástol ich podiel na dvojnásobok (15%).
Výrazne stúpol aj podiel respondentov, ktorí za najzávažnejší problém označili šírenie hoaxov, dezinformácií, konšpirácií a propagandy. Avšak, ako prieskum ukázal, až 74% používateľov si pravdivosť informácií, ktoré sa prostredníctvom internetu dozvedeli, vôbec neoveruje. Častým dôvodom tohto správania je jednoducho „pohodlnosť“ používateľov a neschopnosť informácie overovať.
Umelá inteligencia, užitočný pomocník alebo náš nepriateľ?
Po prvýkrát sa medzi problémami, ktoré používatelia vnímajú ako hrozby, objavila aj problematika umelej inteligencie. Za vážny problém ju označilo 10% opýtaných. Toto pomerne nízke percento môže byť pravdepodobne odôvodnené zatiaľ nižším záujmom širšej verejnosti o problematiku umelej inteligencie ako takej.
Umelá inteligencia však bude zohrávať výraznú úlohu v kybernetickej bezpečnosti. Už dnes môžeme povedať, že s nástupom nástrojov umelej inteligencie sa treba pripraviť na čoraz presvedčivejšie podvody.
ODPORÚČANÝ ČLÁNOK: Autori umelej inteligencie varovali, že dokáže vyhubiť ľudstvo. Sú obavy namieste?
Ochrana pred hrozbami nekončí s technickými nastaveniami
Aby sa človek vedel chrániť, musí vedieť ako na to. Najlepšou prevenciou pred kybernetickými hrozbami je vzdelávanie. Útoky sa stávajú sofistikovanejšími a preto v dobe, kedy sú technológie neoddeliteľnou súčasťou našich životov by digitálna bezpečnosť mala byť najvyššou prioritou pre nás všetkých. Len pochopením rizík a osvedčených postupov sa môžeme lepšie chrániť.
Bezpečne na nete ponúka skvelý zdroj tipov pre všetkých používateľov internetu, od tých najmladších až po seniorov.
Podrobnejšie informácie o výsledkoch nájdete vo výskumnej správe na tomto odkaze: Kyberbezpečnosť 2023 optikou internetovej populácie SR.
Zdroj informácií v článku: Výskumná správa Kyberbezpečnosť 2023 optikou internetovej populácie SR
