Tento článok je súčasťou globálnej iniciatívy spoločnosti ESET Safer Kids Online.
Naše deti často považujeme za technicky veľmi zdatné, pretože vyrastali vo svete, kde sa technológiám a internetu nedá vyhnúť. Sú však v oblasti IT naozaj také zručné, ako si myslíme? Porozprávali sme sa s Alenou Kanabovou zo spoločnosti Accenture, ktorá sa aktívne venuje iniciatívam zameraným na digitálne vzdelávanie detí. V rozhovore nám prezradila, aké sú skutočné schopnosti našich detí a ako ich môžeme zlepšiť.
Technicky zdatné alebo len závislé od technológií?
Podľa odhadov sa budú na 9 z 10 pracovných pozícií v budúcnosti vyžadovať pokročilé digitálne zručnosti. Napriek tomu, že deti sú takmer celý deň prilepené k svojim inteligentným zariadeniam, mnohé z nich ešte stále nevedia, ako ich efektívne používať. Dokonca aj mladí dospelí, ktorí vstupujú na trh práce, s tým majú problémy. Alena Kanabová vysvetľuje: „Nedávny prieskum, ktorý uskutočnila slovenská výskumná inštitúcia Inštitút pre verejné otázky (IVO), odhalil, že len polovica ľudí vo veku 18 – 24 rokov si myslí, že má pokročilé digitálne zručnosti. Je to znepokojujúce a treba to riešiť.“
„Školy musia vypracovať lepšie štruktúrované učebné osnovy, pravidelne ich aktualizovať a začleniť digitálne zručnosti do rôznych predmetov. Deti sa síce môžu učiť doma od rodičov alebo samoštúdiom, ale takéto prístupy bývajú často neorganizované a navyše neposkytujú nevyhnutnú sociálnu interakciu, ktorú ponúka prostredie triedy,“ hovorí Alena.
Kedy začať s digitálnym vzdelávaním?
Toto je zložitá otázka. „Hneď ako dieťa dostane svoje prvé inteligentné zariadenie,“ radí Alena, „by mu mali dať rodičia aspoň základnú lekciu o digitálnej bezpečnosti. Mali by ho varovať, s čím všetkým sa môže stretnúť na internete, povedať mu, čo je vhodné, a tiež by si mali spolu prejsť základy digitálnej bezpečnosti – napríklad nezdieľať osobné údaje s cudzími ľuďmi a uvedomiť si, že nie všetko na internete je pravda. Rodičia by tiež mali sledovať, ktoré webové stránky ich dieťa navštevuje.“ Odpovede na túto otázku sa líšia. Detská psychologička Jarmila Tomková sa domnieva, že vzdelávanie by sa malo začať ešte skôr. V rozhovore prezradila, že dieťa by malo byť vzdelávané ešte predtým, ako dostane svoje prvé inteligentné zariadenie. V konečnom dôsledku je rozhodnutie na vás, pretože vy ako rodič najlepšie poznáte svoje dieťa a prostredie, v ktorom sa pohybuje.
„Pre deti na základných školách je dôležité, aby sme ich poučili o online nebezpečenstvách, ako sú internetoví predátori a phishingové podvody,“ pokračuje Alena. „Ich vzťah s rodičmi musí byť založený na dôvere, aby sa v prípade, že narazia na niečo podozrivé alebo znepokojujúce, mohli okamžite zveriť rodičom. Keď sú deti staršie, mali by byť poučené o kyberšikane. Musia vedieť, ako reagovať, ak sa stanú jej obeťou, a rodičia by im mali dať jasne najavo, že od nich očakávajú ohľaduplné správanie voči ostatným. Popri tom všetkom by školy mali deti vzdelávať o tom, ako fungujú zariadenia a aplikácie a ako sa dajú zneužiť niektoré ich funkcie.“
Digitálna priepasť
Jednou z hlavných výziev v oblasti digitálneho vzdelávania je prehlbujúca sa priepasť medzi tými, ktorí majú prístup k technológiám a internetu, a tými, ktorí ho nemajú. Školy by sa mali zamerať na to, aby žiakom po skončení vyučovania poskytovali prístup k počítačom, či už na robenie domácich úloh, alebo na skúmanie tém, ktoré ich zaujímajú. Je tiež veľmi dôležité mať k dispozícii technicky zdatných zamestnancov, ktorí im budú pomáhať a odpovedať na ich otázky. Podobne by mestá a obce mali z rovnakých dôvodov zvážiť vytvorenie počítačových miestností vo verejných knižniciach alebo komunitných centrách, ktoré by prevádzkovali neziskové organizácie s kompetentným personálom. Musíme deťom poskytnúť príležitosti na učenie, ako aj potrebné usmerňovanie, inak budú technológie naďalej používať pasívne.
Ako môže programovanie obohatiť život detí mimo školy?
„Programovanie predstavuje vynikajúci spôsob, ako rozvíjať analytické myslenie, vytrvalosť a schopnosť riešiť problémy. Učí deti nevzdávať sa, keď niečo nefunguje hneď, a povzbudzuje ich k objavovaniu nových prístupov a k spolupráci s ostatnými na riešení problémov. Tieto zručnosti sa dajú využiť v mnohých ďalších oblastiach života. Programovanie tiež pomáha deťom rozvíjať kritické myslenie, ktoré sa stane ich neoceniteľnou devízou. Naučia sa samy vyhľadávať informácie na internete, overovať ich správnosť a nedôverovať slepo všetkému, čo vidia.
Okrem toho programovanie zlepšuje ich chápanie kybernetickej bezpečnosti tým, že ich učí, ako jednotlivé programy fungujú a aké potenciálne riziká môžu predstavovať. Schopnosť používať digitálne nástroje môže navyše výrazne podporiť kreativitu detí. Všetky tieto zručnosti budú v ich pracovnom živote nevyhnutné bez ohľadu na to, akú kariérnu cestu si zvolia,“ hovorí Alena.
Bez predsudkov
Ďalšou výzvou, na ktorú Alena upozorňuje, sú nevedomé predsudky, ktoré môžeme mať voči určitým marginalizovaným skupinám, a to nielen voči deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj voči dievčatám. „Organizácia Code.org v spolupráci so spoločnosťou Microsoft uskutočnila prieskum zameraný na to, prečo IT sféra mladé dievčatá až tak veľmi neláka. Výsledky ukázali, že mnohé dievčatá sa považujú za kreatívne, ale IT nevnímajú ako kreatívnu oblasť. Ak im ukážeme, že aj programovanie môže byť veľmi tvorivé, možno sa nám podarí zvýšiť ich záujem oň. Žiaľ, často posilňujeme stereotypy tým, že hovoríme: ‚Si dievča, takže IT asi nie je pre teba – sú aj iné veci, ktoré môžeš robiť.‘ Ale podľa mojich skúseností práve dievčatá prichádzajú pri programovaní s najinovatívnejšími nápadmi. V rámci súťaže pre dievčatá v programovaní s názvom Scratch Match, ktorú každoročne organizuje slovenská organizácia AjTyvIT, ma skutočne zaujala rôznorodosť a kreativita ich nápadov a riešení.“
Aké sú najväčšie výzvy spojené s digitálnym vzdelávaním?
„V dnešnom svete je pre deti čoraz náročnejšie sústrediť sa. Na to, aby si učitelia udržali záujem žiakov, musia plánovať interaktívnejšie vyučovacie hodiny. Učebné osnovy je tiež potrebné pravidelne aktualizovať, aby držali krok s novými technológiami a nástrojmi.
Samotní učitelia si musia v tejto oblasti neustále udržiavať prehľad prostredníctvom nepretržitého odborného vzdelávania. Okrem toho sa v niektorých krajinách bude musieť čoskoro zmeniť celý vzdelávací systém. Učenie sa naspamäť, ktoré bolo kedysi základom vzdelávania, už nestačí. V dnešnom svete je dôležitejšie vedieť, ako efektívne vyhľadávať a overovať informácie.
Tento posun predstavuje veľkú výzvu pre vzdelávací systém, ktorý bude musieť tieto problémy skôr či neskôr riešiť,“ vysvetľuje Alena.
Umelá inteligencia podáva pomocnú ruku
Podľa Aleny umelá inteligencia výrazne zvýši kvalitu digitálneho vzdelávania: „Neustále sa vyvíjajúce nástroje umelej inteligencie by mohli čoskoro zjednodušiť prácu učiteľov a dokonca umožniť učenie lepšie prispôsobené osobným potrebám. Umelá inteligencia dokáže zohľadniť špeciálne potreby, ako aj poruchy učenia, a tým napríklad umožniť lepší proces známkovania, ktorý bude viac odrážať schopnosti detí. Takisto nám umožňuje vytvoriť bezpečný virtuálny priestor na najrôznejšie experimenty a získať lepší prístup k zdrojom.“
Deti by však mali byť poučené aj o možných rizikách umelej inteligencie vo vzdelávaní, ako sú zaujatosť, dezinformácie alebo jej zneužívanie.
Program koordinátorov digitálnych kompetencií
Spoločnosť Accenture v spolupráci so spoločnosťou ESET a niekoľkými ďalšími technologickými firmami spustila na Slovensku inovatívnu iniciatívu zameranú na zlepšenie digitálneho vzdelávania na školách. Cieľom programu koordinátorov digitálnych kompetencií je vyškoliť učiteľov na čo najväčšom počte slovenských škôl. Alena vysvetľuje: „Naším cieľom je vychovať aspoň jedného ‚digitálneho koordinátora‘ na každej škole, ktorý bude šíriť nové poznatky medzi svojimi kolegami a podporovať zavádzanie inovácií založených na najnovších digitálnych nástrojoch a technológiách do vzdelávacieho procesu na danej škole. Učebné osnovy, ktoré sme vypracovali s prispením rôznych odborníkov, zahŕňajú niekoľko základných tém vrátane digitálnej bezpečnosti, umelej inteligencie, využitia digitálnych hier vo vzdelávaní, nástrojov na výučbu informatiky a programovania či projektového vyučovania. Na základe spätnej väzby od našich účastníkov sme do učebných osnov zahrnuli aj niekoľko ďalších oblastí na požiadanie, ako napríklad digitálnu pohodu, 3D tlač a iné. K dnešnému dňu sme prostredníctvom 400 účastníkov hlavného programu oslovili ďalších 12 000 učiteľov a ovplyvnili viac ako 111 000 študentov v celej krajine.“ Alena dúfa, že ostatné krajiny by sa mohli inšpirovať týmto modelom a spustiť podobné programy, ktoré sú výsledkom jedinečnej spolupráce viacerých sektorov (súkromného, neziskového a akademického). Žiaľ, štát nie je schopný reagovať na nové zmeny v technológiách dostatočne rýchlo na to, aby učiteľom priniesol relevantné vzdelávacie programy, hoci by ich mohol aspoň spolufinancovať, čo však nie je prípad tohto konkrétneho programu. Doteraz bol plne financovaný partnerskými spoločnosťami a z rôznych grantov.
Hry vo vzdelávaní
Existuje mnoho vzdelávacích hier, ktoré učia deti programovať alebo získavať iné digitálne zručnosti. Avšak aj hry, ktoré boli pôvodne vytvorené čisto pre zábavu, sú v skutočnosti prospešnejšie, než si možno uvedomujeme.
Alena hovorí: „Hry prinášajú množstvo výhod. Tituly ako Roblox a Minecraft sa teraz využívajú na vzdelávacie účely. Dokonca aj žánre ako strieľačky alebo pretekárske hry majú svoje prednosti – zlepšujú kognitívne a strategické myslenie, zdokonaľujú reflexy a budujú kooperatívne zručnosti. Hra Fortnite so svojimi skinmi dostupnými prostredníctvom nákupov v hre poskytuje lekcie finančnej gramotnosti. Deti sa naučia, že utratiť desať eur zo svojich našetrených peňazí za virtuálny predmet nemusí byť najlepšie rozhodnutie. Okrem toho mnohé hry poskytujú etické lekcie a ukazujú, ako môžu naše rozhodnutia ovplyvniť ostatných.“
Často prehliadanou výhodou hier je ich vplyv na technologickú zdatnosť. Hráči často lepšie rozumejú hardvéru aj softvéru a ovládajú svoje počítače s väčšou ľahkosťou a odbornosťou.
Ako vidíte, digitálne vzdelávanie je pre budúci úspech dieťaťa kľúčové. Pomáha deťom rozvíjať schopnosť riešiť problémy, efektívne komunikovať, budovať si vytrvalosť a získavať ďalšie cenné zručnosti, ktoré sú užitočné aj mimo kontextu IT. Ak deti rozumejú technológiám, ktoré denne používajú, sú lepšie pripravené na budúce pracovné úlohy a môžu sa lepšie chrániť na internete tým, že si uvedomia nebezpečenstvá, ktoré na ne môžu číhať. O svoje postrehy sa s nami podelila Alena Kanabová, riaditeľka pre oblasť zdravotníctva a verejných služieb v Danubia Advanced Technology Center spoločnosti Accenture a riaditeľka pre agendu firemnej spoločenskej zodpovednosti v lokálnej pobočke Accenture na Slovensku.
Safer Kids Online je globálnou iniciatívou spoločnosti ESET. Cieľom iniciatívy je zvýšiť povedomie o konkrétnych hrozbách, ktoré na deti na internete číhajú, a zvýšiť povedomie o príležitostiach a pozitívach, ktoré im moderné technológie ponúkajú.
