Čo sú to hoaxy?

Tento článok je súčasťou Príručky o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl. 

Hoax je správa s klamlivým, falošným či inak vedome nesprávnym obsahom (a teda dezinformáciou), ktorá sa snaží vyvolať negatívnu emóciu a zmanipulovať príjemcu, aby správu preposielal a ďalej masovo šíril. Hoax je špecifický typ dezinformácie, obsahuje požiadavku na ďalšie šírenie. V podstate ďalší šíritelia hoaxu môžu byť vďaka manipulácii presvedčení o pravdivosti obsahu, a teda ho šíria ako misinformáciu.

Autor hoaxu sa často vydáva za dôveryhodný zdroj (firmu, štátnu inštitúciu alebo zneužíva ich meno na podvodné citácie, ako napr.: „americkí vedci zistili“, „podľa zistení Interpolu“) a varuje pred katastrofickými následkami fiktívnej udalosti. Používa pritom tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vedecky overených alebo overiteľných dátach. Cieľom tvorcu hoaxu je vyvolať strach, úzkosť či pocit ohrozenia a donútiť tak obeť, aby konala nepremyslene.

Aké podoby majú dezinformácie a hoaxy?

Dezinformácie a hoaxy môžu mať viacero podôb, na ilustráciu uvádzame jedny z najrozšírenejších.

• Zneužívajúce súcit – Tento druh hoaxov sa snaží zneužívať súcit prijímateľa a za ďalšie šírenie, lajkovanie či popularizáciu sľubuje nereálnu finančnú odmenu, záchranu ohrozeného života či iné výhody.

• Falošné správy a dezinformácie (Fake news) – snažia sa pomocou upravených, prekrútených či vymyslených informácií manipulovať masy a ich názory, najčastejšie s politickým alebo ideologickým cieľom. Ich silu zvyšujú aj sociálne siete, ktoré podobný obsah neregulujú a pre jeho vysokú virálnosť ho ich algoritmy šíria ešte intenzívnejšie.

• Vymyslené citáty známej osobnosti – autor informáciu šíri ako citát (vyjadrenie) známej osobnosti, ktorá má v danej krajine (lokalite) dôveru a jej názory môžu byť mienkotvorné. Takáto správa/informácia sa pre zvýšenie hodnovernosti doplní aj fotografiou osobnosti. Môže ísť o známu osobu, ktorá je staršia a nie je, alebo je menej aktívna na sociálnych sieťach, preto je správa ťažšie overiteľná.

• Dezinformácie šírené známym človekom – niekedy šíreniu nezmyslov pomáha známy človek, ktorý má veľa fanúšikov, ale nie je odborníkom v danej oblasti. Môže to byť spevák, politik, ale aj známy lekár. Napríklad nezmyselné informácie o ochorení COVID-19 šíril známy lekár venujúci sa životospráve. Donald Trump navrhoval bojovať s pandémiou COVID-19 pomocou dezinfekčného prostriedku, čo malo za následok aj otravu u jednej osoby.

• Technologické hoaxy – väčšinou sa šíria pomocou e-mailov a upozorňujú na vymyslený vírus alebo technologickú hrozbu. Často nás vyzývajú k aktivite, ktorá nám poškodí funkčnosť technológie. Napr. nás vyzývajú na vymazanie konkrétneho súboru v operačnom systéme (ktorý je bežnou súčasťou) a tvrdia, že ak tam taký súbor nájdeme, naše zariadenie je už napadnuté vírusom

• Zábavné hoaxy, hoaxy vytvorené pre príležitosti, keď sa považujú za spoločensky vhodné – zväčša sú vytvárané napr. k 1. aprílu ako kanadské žartíky s cieľom dobehnúť používateľa. Niekedy sa nájdu používatelia, ktorí informácii uveria a ešte ju dlho šíria ďalej. Táto forma hoaxu je v podstate neškodná.

• Reťazové správy – v minulosti sa šírili listami klasickou poštou, dnes sa presunuli na internet. Adresáta nabádajú na ďalšie šírenie a využívajú poverčivosť ľudí. Napríklad tvrdia, že ak správu nepošlete aspoň piatim ďalším ľuďom, budete mať nešťastie, v prípade, že správu prepošlete, sľubujú vám rôzne výhody

• Upravené alebo staré fotografie (video) – pri tvorbe dezinformácie sa často používa aj stará fotografia, ktorá je reálna, ale viaže sa k inej udalosti. Fotografia sa niekedy aj upraví, dorobia sa v nej veci, čím vznikne falošná fotografia. Autor k nej pripojí text, ktorý je napríklad kompilátom názorov kontroverzného servera, ktorý šíri hoaxy pravidelne. Typickým príkladom je fotografia z roku 1991 s loďou Vlora, ktorá sa použila v roku 2018 v Európe v súvislosti s migračnou krízou.

Podľa čoho identifikujeme hoax/falošnú správu?

Mnohé z falošných správ majú charakteristické znaky, ktoré ich dokážu prezradiť. Často pochádzajú zo zdrojov s pochybnou alebo kontroverznou povahou, prípadne zdroj nie je vôbec uvedený. Na stránkach, ktoré šíria falošné správy, väčšinou chýba kontakt na redakciu či konkrétneho autora, prípadne majú nízku úroveň gramatiky a štylistiky.

Objavujú sa aj texty a weby, ktoré sú profesionálne a kvalitne spracované. V takom prípade je jedinou možnosťou, ako odhaliť ich falošný pôvod, neustále overovanie a porovnávanie informácií s viacerými dôveryhodnými zdrojmi. Dôveryhodné sú najmä štandardné médiá, ktoré robia svoju prácu transparentne, overujú si fakty a dodržiavajú etický kódex. Dobrým zdrojom môžu byť aj nezávislé (medzinárodné) organizácie, mimovládne inštitúcie, univerzity či vedecké ústavy demokratických štátov.

Za podozrivé by sme mali označiť aj príspevky, ktoré nemajú uvedený dátum a miesto udalosti, ktorú opisujú. Zbystriť by sme mali aj v prípade príspevkov, ktoré sa zaoberajú politicky citlivými témami a snažia sa pri tom pôsobiť senzačne a poburujúco.

Čím je správa šokujúcejšia, tým je pravdepodobnejšie, že je to dezinformácia. Nezabúdajme, že počet lajkov a zdieľaní nehovorí nič o pravdivosti a dôveryhodnosti správy.