Čo je digitálna identita?

Tento článok je súčasťou Príručky o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl. 

Používateľ si na internete môže vytvoriť prakticky neobmedzené množstvo digitálnych identít. Niektoré z nich sa môžu vo veľa ohľadoch zhodovať s jeho skutočným ja – napríklad profil na Facebooku či Instagrame – ale môžu sa aj výrazne odlišovať – profil hráča na serveroch Fortnite či Steam, skrytý za vymyslenou prezývkou. Niektoré identity dokonca používateľ môže vytvoriť zámerne odlišné, aby nebolo možné vystopovať ich originálneho majiteľa – falošný e-mail, pod ktorým sa používateľ prihlási na odoberanie reklamných letákov.

Kľúčovou pri digitálnej identite je reputácia. Tú si človek buduje svojím správaním a interakciami s inými používateľmi na danej platforme. Ak ju má dobrú, umožňuje mu to pôsobiť dôveryhodnejšie, uzatvárať obchody či dohody online, prípadne získať výhodnejšie podmienky.

Príkladom je používateľ, ktorý ponúka svoj byt na krátkodobý prenájom (napr. Airbnb). Pokiaľ je spoľahlivý, jeho byt je vždy čistý a ochotne návštevníkom poradí, dostane vysoké hodnotenie od svojich zákazníkov. Keď má veľa takýchto referencií, buduje si tým reputáciu a môže získať výhody od tejto online služby a priláka aj lepších zákazníkov. Rovnako to platí aj o samotných zákazníkoch. Ak sú známi tým, že po sebe nechajú neporiadok alebo sa snažia vyhnúť plateniu, ich reputácia klesá a tým aj šance, že si nájdu ubytovanie.

Čo je digitálna stopa a aké druhy digitálnych stôp poznáme?

Ak má používateľ e-mailový účet, je prihlásený na sociálnej sieti, hráva online hry alebo len surfuje po rôznych zábavných, spravodajských či iných stránkach, vytvára pritom digitálne stopy. To však automaticky neznamená, že niekto pozná jeho/jej identitu v skutočnom svete.

Digitálna identita je anonymným odrazom jeho/jej správania v digitálnom svete, ktorý v spojení s inými informáciami – digitálnymi stopami – môže viesť ku konkrétnemu človeku.

Dáta tvoriace digitálnu stopu môže používateľ poskytovať buď aktívne, alebo pasívne:

• Pasívnu digitálnu stopu tvoria informácie, ktoré používateľ zanecháva v online priestore nevedome a ktoré nie sú priamo viditeľné. Príkladom pasívnej digitálnej stopy môže byť typ prehliadača, zariadenia, použitého jazyka, operačný systém či IP adresa uložená v databáze poskytovateľa internetového pripojenia alebo na serveroch prevádzkovateľa online služby, ktorú používateľ navštívil. IP adresa pomáha identifikovať používateľovu približnú lokalitu či poskytovateľa internetu, no môže byť často nespoľahlivá, keďže sa dá cielene maskovať.

• Aktívna digitálna stopa zahŕňa všetky vedome poskytnuté a zverejnené údaje na internete. Ak používateľ pošle e-mail, zverejní blog, dá lajk fotografii/komentáru, zdieľa video alebo text na sociálnej sieti, alebo si píše cez čet, všetky tieto a im podobné informácie sa stávajú aktívnou digitálnou stopou. Používateľ by si tiež mal uvedomiť, že veľkí hráči ako napríklad Google, Facebook majú na množstve webových stránok svoje kódy, ktoré majiteľovi stránky pomáhajú analyzovať návštevnosť. Okrem toho gigantom pomáhajú zbierať rozsiahlejšie spektrum digitálnych stôp a tým aj presnejší obraz o správaní používateľa online.

To, či sa daná stopa považuje za aktívnu alebo pasívnu, často závisí od technickej úrovne používateľa. Skúsenejší používateľ si totiž je vedomý, že jeho správanie na webe môže byť sledované, a preto sa vedome vyhýba určitým stránkam či online službám alebo používa nástroje, ktoré bránia sledovaniu.

Dá sa digitálna stopa odstrániť?

Digitálna stopa je trvalá a nezmazateľná súčasť našej online existencie. Na základe General Data Protection Regulation (GDPR) síce má každý občan EÚ právo požiadať „o zabudnutie“, no ide o pomerne zdĺhavý proces. Navyše, aj keď na konci tohto procesu daná služba či prevádzkovateľ už nemá údaje používateľa, mohli sa zachovať v inej databáze či byť súčasťou balíka dát, ktorý už medzičasom skončil v rukách inej organizácie. Nevhodný e-mail alebo zahanbujúca fotografia používateľa sa navyše môže zachovať aj na disku iného človeka, ktorý si z nej urobí printscreen. Týmto spôsobom sa informácia aj napriek vymazaniu môže opätovne objaviť na internete a v budúcnosti skomplikovať používateľovi napríklad prijímací pohovor či nadviazanie nového vzťahu.

Môže používateľ zistiť, kde a akú digitálnu stopu zanechal?

Vďaka legislatíve je to možné, no stále pomerne náročné. Firmy, ktoré o svojich používateľoch zbierajú dáta, majú totiž podľa regulácie GDPR (platí len pre občanov EÚ) povinnosť mu tieto údaje poskytnúť v prípade, že o to požiada. Aj preto sociálne siete či iné veľké online služby majú často priamo v používateľských nastaveniach zabudovanú možnosť, vďaka ktorej si jednotlivec môže vyžiadať všetko, čo o ňom vie daný prevádzkovateľ.