Za dezinformáciu môžeme považovať akúkoľvek informáciu, ktorá je nepravdivá či vytvorená zámerne s cieľom oklamať a poškodiť jednotlivca či skupinu. Autor takejto správy môže pravdivú informáciu prekrútiť, časť z nej úmyselne zatajiť alebo vymyslieť úplne.
Manipulácia môže mať v praxi rôzne podoby, od pretvárania textov, vymyslené dáta cez nekorektné narábanie s obrázkom až po manipuláciu s videom.
Ako rozpoznať skutočné správy od tých nepravdivých?
V druhej časti vám bližšie opíšeme a vysvetlíme spôsoby manipulácie s obsahom a ako ich odhaliť.
1. Provokatívny titulok
Koľkokrát ste na Facebooku šírili ďalej nejaký článok len na základe jeho titulku?
Nadpis nehovorí vždy celý príbeh. Využitie zaujímavého či provokatívneho titulku je bežnou praxou aj v prípade legitímnych médií.
Ešte predtým, ako niečo budete ďalej šíriť, prečítajte si celý jeho obsah.
2. Manipulácia s obrázkom a videom
Pokiaľ radi používate Instagram, využívate filtre alebo len vylepšujete fotografie z vašich dovoleniek, nejde o manipuláciu s cieľom oklamať alebo poškodiť jednotlivca.
Ako teda zistiť, že obrázok nie je autentický a ide o fejk, prípadne manipuláciu?
O manipulácii s obrázkom hovoríme, ak je obrázok vytvorený alebo upravený zámerne, alebo je originál použitý v inom kontexte, ako bol pôvodne vytvorený s cieľom oklamať jednotlivca, skupinu, prípadne poškodiť osobe, ktorá je na obrázku vyobrazená.
Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob overenia nejakého obrázka, ktorý sa objaví online, je využitím Google Image Search. Ak bol obrázok už použitý, systém vám zobrazí, kde, kedy a v akom kontexte. Obrázok môže často zobrazovať aj neaktuálne udalosti a je v skutočnosti niekoľko rokov starý. V tomto prípade je to tiež zavádzanie.
Dobre vedieť
Ako vyhľadávať a overovať obrázky využitím Google Image Search? Prejdite na stránku Google Image Search. Obrázok vložte prostredníctvom odkazu alebo ho nahrajte priamo z vášho počítača – stačí kliknúť na ikonu fotoaparátu. Ak natrafíte na nejaký obrázok a nie ste si istí jeho pravosťou, nemusíte zakaždým navštíviť Google Image Search. Stači kliknúť pravým tlačidlom na obrázok a zvoliť možnosť Search Google for image.
Oveľa zložitejšie overovanie nastáva v prípade manipulácie s videom. Falošné videá sú však stále vnímané ako pomerne málo škodlivé či dokonca humorné. Pritom takéto videá môžu vyzerať až neuveriteľne reálne a v budúcnosti stáť v centre politických škandálov či kybernetickej kriminality.
Manipulácia s videom je čoraz jednoduchšia aj vďaka technike deepfakes. Je to technika syntézy ľudského obrazu založená na umelej inteligencii, ktorá vytvára falošný obsah úplne od nuly alebo pomocou existujúceho videa navrhnutého na kopírovanie vzhľadu a zvuku skutočného človeka. V súčasnosti mnohé z týchto videí zahŕňajú celebrity alebo verejné osobnosti, ktoré hovoria niečo poburujúce alebo nepravdivé.
Zmanipulované video môže obsahovať aj ďalšie nezrovnalosti. Pri ich identifikovaní vám pomôžu znaky, ako sú rýchlosť prehrávania, tiene, odrazy a ostrosť obrazu, okolité prostredie, ako sú názvy ulíc, bilbordy, značky áut a miesto, do ktorého je video situované, môžu naznačovať, že ide o falošné video. Príkladom je vyobrazenie udalosti, ktorá sa stala v chladnom zimnom počasí, ale video z nej je situované do krásnej zelenej prírody. Alebo záznam z udalosti na Slovensku, pričom v pozadí sú bilbordy v cudzom jazyku.
3. Manipulácia s dátami a informačnými zdrojmi
Spravodajské články často obsahujú rôzne dáta vo forme prieskumu, ankety či rozsiahlejšieho výskumu, ktorých cieľom je pre čitateľov priniesť určité nové zistenia. Problematika narábania s dátami je pomerne rozsiahla a dokázali by sme ňou zaplniť aj niekoľko článkov.
Každá takáto forma spracovania dát má svoje pravidlá – musí mať stanovený cieľ, zverejnenú, prípadne dohľadateľnú výskumnú metódu a postup, zadefinovanú výskumnú vzorku a časové obdobie, kedy sa dáta zbierali.
Zverejnený údaj z výskumu musí byť označený zdrojom (meno autora, názov štúdie, rok, kedy bola publikovaná, prípadne názov inštitúcie, ktorá stojí za jej publikáciou). Ak je autorom dát napríklad prieskumná agentúra, platí to isté. Ak sa narába so štatistickými údajmi či výsledkami z prieskumu, okrem zdroja je zverejnený opis a veľkosť výskumnej vzorky (v praxi označovaný ako n=), ako aj obdobie, kedy sa prieskum uskutočnil.
Dobre vedieť
Každý faktický zdroj musí byť citovaný a uvedený na konci článku. Čo je však kvalitný zdroj? Za kvalitný zdroj môžeme považovať napríklad vedeckú štúdiu publikovanú v recenzovanom (peer review) časopise. Knihu bez recenzentov alebo blog či video bez autorov nemožno považovať za kvalitný zdroj.
V prípade, ak sú tieto informácie vynechané, mali by ste si overiť informácie aj z iných zdrojov, napríklad či je autor odborníkom v danej oblasti, či s dátami alebo výsledkami nejakej agentúry pracujú aj iné legitímne médiá, ale aj dôveryhodnoť samotnej prieskumnej agentúry (Sú dáta tejto agentúry pravdivé? Zverejňuje agentúra všetky informácie, ako je výskumná metóda či informácie o výskumnej vzorke? Pracujú s touto agentúrou aj iné médiá? A ako často? Je agentúra členom organizácie združujúcej prieskumné agentúry?a i.)
V žurnalistike sa stretávame tiež s termínom informačný zdroj. Informačným zdrojom môže byť samotný novinár (novinár sa napríklad nachádza fyzicky na mieste nejakej udalosti), alebo ním môže byť akýkoľvek iný formát (iné médium, štatistika, výskum, kniha, rozhovor, svedok, film a i.), z ktorého novinár čerpá a ďalej ho interpretuje.
Odkazovanie na zdroj je neoddeliteľnou súčasťou spravodajských žánrov a pokiaľ sa v nich nenachádza, mali by ste zvážiť pravdivosť informácií.
Nie každý zdroj však autor zverejní. Narábanie so zdrojmi upravuje zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) 167/2008 účinný od 1. 11. 2019. V prípade, ak zdroj (fyzická osoba) požiadal o to, aby jeho totožnosť nebola zverejnená, vydavateľ či tlačová agentúra sú povinní zachovávať mlčanlivosť o tomto zdroji informácií.
4. Nálepkovanie, vyvolávanie strachu a útok na ľudí
Autori klamlivých informácií radi využívajú tzv. nálepkovanie. Čo to znamená v praxi? Ide o slová či slovné spojenia, ktoré sú emotívne zafarbené, s cieľom vzbudiť nebezpečenstvo či vyvolať strach. Autori a dezinformačné médiá ich využívajú takmer na dennej báze. Ako príklad môžeme uviesť absurdné a vedecky nepodložené zázračné recepty na rakovinu.
Pokiaľ narazíte na nálepkovanie, dohľadajte si, či sa problematike venujú aj iné známe médiá alebo je obsah správy podložený overiteľnými faktmi, napríklad vychádza z odborných štúdií riadne označených a dohľadateľných, ako píšeme v odseku k zdrojom.
Konšpirátori veľmi radi využívajú techniky, ktoré u čitateľov vyvolávajú pocit strachu. Môže pritom ísť o navodenie strachu z určitej skupiny ľudí, etnika či na základe náboženského vyznania. Takýto spôsob žurnalistiky je neetický. Ak natrafíte na článok, ktorý sa snaží u vás vyvolať strach, prípadne bezdôvodne útočí na iných ľudí, môže ísť o manipuláciu. Nenávistné prejavy do serióznych médií nepatria a za ich šírenie môže byť jednotlivec či médium trestne postihnuteľný.
Autor: Tím ESET
Odborní konzultanti: Vladimíra Kurincová Čavojová, samostatná vedecká výskumníčka, Ústav experimentálnej psychológie CSPV a spoluautorka knihy Prečo ľudia veria nezmyslom (2019) a
Mgr. Marek Jurkovič PhD., Market Research Specialist spoločnosti ESET, psychológ, bývalý vedecký pracovník SAV a spoluautor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom (2019)
