Jednou z najlepších vecí na internete je, že ide o rozsiahlu zásobáreň znalostí – a môžeme sa k nej dostať pár kliknutiami. Neobmedzený prístup k poznatkom však so sebou prináša aj nemalé problémy. V dnešnej dobe informácií sme bombardovaní takým množstvom údajov, že účinne identifikovať a odfiltrovať vymyslený, zmanipulovaný alebo inak nepravdivý a zavádzajúci obsah je čoraz náročnejšia úloha.
Je už naozaj banálne hovoriť, že nemôžete a nemali by ste uveriť všetkému, na čo narazíte online – od náhodných článkov cez príspevky na sociálnych sieťach až po komentáre samozvaných „odborníkov“. Celá problematika sa ešte komplikuje pribúdajúcim deepfake obsahom, keďže zmanipulované audiozáznamy, obrázky a videoklipy vytvorené pomocou umelej inteligencie môžu veľmi účinne napomôcť dezinformačným kampaniam.
Keď už je reč o podvodoch s využitím umelej inteligencie, nepočítajte s tým, že ChatGPT a ďalšie nástroje založené na veľkých jazykových modeloch, ktoré sú trénované na obrovských zhlukoch dát z internetu, vždy hovoria pravdu alebo vyvracajú nepravdivé informácie. Bolo preukázané, že majú neuveriteľnú schopnosť súhlasiť s falošnými údajmi a potvrdzovať mylné domnienky, najmä ak sa im kladú otázky obsahujúce dezinformácie. V konečnom dôsledku by sa ich sila mohla využiť na rozsiahle vytváranie falošných správ. Ďalšou obavou sú „halucinácie“ chatbotov, t. j. ponúkanie vymyslených odpovedí a odkazov. Inými slovami, aj ich reakcie treba poriadne zvážiť – a z dobrého dôvodu.
Falšovanie naratívu
V súčasnosti je badateľný trend skresľovania, dezinformovania, kreatívneho ohýbania pravdy – najčastejšie s cieľom spôsobiť polarizáciu medzi určitými skupinami ľudí na získanie politického prospechu alebo upútanie pozornosti na iné negatívne účely, väčšinou v online priestore. Informácie na internete už v podstate nemusia prúdiť voľne, pretože dochádza k ich filtrácii a falšovaniu s cieľom presadiť kontrolu nad podávanou správou, prípadne v niekoho prospech vytvoriť funkčný naratív.
Útočníci sa rozhodli využiť túto techniku na ovládanie a zmenu určitých informácií a na skresľovanie faktov vkladaním falošných údajov alebo správ do online diskusií a na sociálne siete, čo sa následne môže pretaviť do reálneho sveta.
Pri niektorých formách kyberšikany sa napríklad používajú dezinformácie na internete, pričom subjekty podrobené šikane zažívajú skutočnú psychickú a fyzickú traumu. Prostredníctvom sociálnych médií sa fámy môžu šíriť aj mimo škôl, dostať sa k oveľa viac ľuďom a spôsobiť ešte väčšiu bolesť ich adresátom. Podobne aj príklady rasizmu a bigotnosti prenikajúce do povedomia širokej populácie z online diskusií sú trendom, ktorý neprejde bez povšimnutia, najmä počas volebných období, keď sa disparátne skupiny snažia politizovať určité témy.
Zdroje dezinformácií
Falošné správy a informácie sa môžu šíriť rôznymi spôsobmi. Ako naznačujú vyššie uvedené príklady, online diskurz je jedným z hlavných zdrojov vďaka fóram a sociálnym médiám, kde môže ktokoľvek, či už bežný človek alebo bot, hocičo zdieľať.
Boty šíriace dezinformácie sa v posledných rokoch stali značným problémom. Štúdia z roku 2018 napríklad potvrdila, že Američania väčšinou súhlasia s negatívnym vplyvom botov rozširujúcich klamlivé informácie na sociálnych sieťach. Podľa ďalšej správy možno približne 47 % internetovej komunikácie pripísať botom, toto číslo sa medziročne zvyšuje. Sociálne médiá pritom zastupujú najväčší podiel – ako uvádza štúdia washingtonskej univerzity v St. Louis, je pravdepodobnejšie, že na Twitteri (teraz platforme X) narazíte na bota ako na skutočného používateľa.
Príklad identifikovaného bota, ktorý šíri dezinformácie.
(Zdroj: Samuel C. Woolley – Douglas Guilbeault. 2017. Computational Propaganda in the United States of America: Manufacturing Consensus Online. Oxfordský internetový inštitút, strana 7.)
Boty netreba presviedčať, aby šírili lživé informácie, a čím viac sa pochybný článok alebo údaj zdieľa a zobrazuje skutočným ľuďom, tým je pravdepodobnejšie, že sa dostane do bežného offline diskurzu. Ruská agresia voči Ukrajine priniesla množstvo falošných naratívov, keď online továrne na trollov šírili nadiktované dezinformácie, čím sa zdanlivo snažili odradiť ľudí od podpory Ukrajiny a prekrúcať realitu použitím podvodných nástrojov na overovanie faktov či šírením obrázkov a záberov vytrhnutých z kontextu.
Účet šíriaci dezinformácie na základe citátu vytrhnutého z kontextu.
(Zdroj: Fakty AFP)
Keď sa takýchto podvodných správ chytia politickí predstavitelia, môžu mať ešte ničivejšie účinky a aj veľmi reálne dôsledky, ako napríklad útok na budovu Kapitolu v USA zo 6. januára pripisovaný zvýšenému množstvu politizácie, dezinformácií a polarizácie v americkej spoločnosti, ktoré sú poháňané online aktivitami s oporou v politickom extrémizme.
Formy šírenia nepravdivých informácií
Falošné informácie sa môžu šíriť rôznymi formami a na rôznych platformách:
- Články/správy: Ľudia môžu vyhľadávať správy buď cez zaujaté médiá ponúkajúce subjektívne pravdy, alebo naozajstné falošné stránky vytvorené škodlivými subjektmi, ktoré šíria nepravdivé informácie.
- Sociálne médiá: Dezinformácie sa tu môžu šíriť vo forme zdieľaných článkov z rôznych zdrojov, ako sú falošné spravodajské weby, komentátori šíriaci nepravdy alebo stránky/skupiny vytvorené na to, aby zhromažďovali lživé informácie a šírili ich medzi svojimi členmi, ktorí ich potom zdieľajú mimo skupiny. Zaujímaví sú aj používatelia maskujúci sa za vplyvných členov spoločnosti, ako sú politici alebo vedci, ktorí chcú so svojimi klamstvami znieť presvedčivejšie.
- Fóra a sekcie komentárov: Podobne ako v prípade sociálnych sietí ide o zdieľanie odkazov na články a vytváranie vlákien alebo príspevkov propagujúcich falošné informácie. Polarizujúce komentáre šírené v rámci online komunít, ako napríklad na 4chan, môžu byť hnacou silou prejavov extrémizmu v reálnom svete.
- Videá/obrázky: Každá platforma určená na zdieľanie videí alebo obrázkov môže byť použitá na šírenie falošných informácií vo forme klamlivých správ, nepravdivých zhrnutí udalostí, propagandy skrytej v internetových mémoch, pozmenených obrázkov a tendenčných dokumentov, ako aj prostredníctvom online osobností, ktoré sa vyžívajú v spoločenskej polarizácii na presadenie svojho obsahu.
Znepokojujúce je aj používanie upravených obrázkov, videí alebo zvukových deepfakov, ktoré môže byť ešte ťažšie odhaliť ako ich podvrhnuté náprotivky, čo dokazuje náš nedávny článok o deepfake nahrávkach a ich možnom zneužití pri podvodoch. Hoci boli deepfaky vytvorené na výskumné účely, poukazujú na nebezpečenstvo plynúce z „ukradnutých hlasov“, pretože sú veľmi presvedčivé a zdôrazňujú, ako môžu bezplatné nástroje poháňané umelou inteligenciou využívať klonovanie ľudských čŕt na trestnú činnosť.
Ako si poradiť s dezinformáciami alebo falošnými správami
Premýšľanie o obsahu, ktorý konzumujeme na internete, je najlepšou metódou, ako čeliť vplyvu falošných správ. Nanešťastie, kritické myslenie sa v školách často nevyučuje poriadne, to však neznamená, že sa nedá naučiť doma.
Ako presne teda rozlíšiť skutočný príbeh od vymysleného? Pomôcť vám môže niekoľko ľahko rozpoznateľných znakov.
- Po prvé, skúste sa zamýšľať nad informáciami, s ktorými sa stretávate. Slepá viera v slová „lekára“ o účinkoch vakcíny alebo liečby len preto, že má vo videu biely plášť, je nesprávna, pretože na doktora sa môže na internete hrať ktokoľvek. Rovnako zvážte, aký zázrak by to bol, keby sa tento rok naozaj narodilo trojoké bábätko.
- Po druhé, kontrolujte a overujte všetko, na čo narazíte. Sociálne siete sa často zneužívajú na šírenie falošných informácií a hoaxov, ako sú vymyslené dokumenty na verbovanie do armády, označovanie výsledkov volieb za podvodné, pretváranie filmových scén na „skutočné“ udalosti, tvrdenia, že všetky vakcíny spôsobujú smrť, a podobne. Najlepší spôsob, ako tomu čeliť, je čítať objektívne spravodajské weby a používať stránky na overovanie faktov, ktoré skúmajú hoaxy.
- Po tretie, pozerajte sa na každý údaj zo širšej perspektívy. Využitím rôznych legitímnych zdrojov, ako sú tie uvedené v predchádzajúcom bode, si dôkladne preštudujte ponúkané informácie a vytvorte si svoj názor. Preskúmaním viacerých pohľadov si človek môže vytvoriť vlastný postoj ku kritickým témam a vďaka sile internetu lepšie pochopiť niečo, čo považuje za dôležité a zaujímavé.
- Okrem toho je kľúčové zachovať pokoj a snažiť sa nedať vyprovokovať jasne zaujatým názorom. Hoci sa debaty môžu vyhrotiť, rovnako ako bežní agresori, online trollovia sa vyžívajú v provokáciách. Nesnažte sa legitimizovať ich postoje tým, že sa chytíte návnady.
Spracoval: tím ESET
Zdroj: WeLiveSecurity – Márk Szabó: Watching out for the fakes: How to spot online disinformation
