Tento článok je súčasťou Príručky o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl.
Hráč/používateľ by pri hraní hier mal dodržiavať pravidlá kybernetickej bezpečnosti. Na hru by preto mal používať len overené a zabezpečené zariadenia, ako je napríklad domáci počítač či vlastný telefón. Zariadenie by malo byť pripojené na dôveryhodnú sieť (najlepšie domácu) a používať aktualizovaný a výrobcom podporovaný (1) operačný systém a aplikácie. Zariadenie by malo tiež používať spoľahlivé a aktualizované bezpečnostné riešenie (antivírus).
Ak hráč používa na spúšťanie hier herných klientov, mal by dbať na ich dobré zabezpečenie pomocou silného hesla, a ak je to možné, tak aj používať dvojfaktorovú autentifikáciu (2). Herný klient je program, v ktorom sa hry dajú kúpiť, nainštalovať, spúšťať. Poskytuje priestor aj na hru viacerých hráčov a ich komunikáciu.
Populárnymi príkladmi takýchto služieb sú Steam či Origin. Herný klient tiež obsahuje platobné informácie (napr. kreditnú kartu, ktorou hráč platí za nové hry), ktoré sú cennou korisťou pre útočníka. Podobné pravidlá platia aj pre zabezpečenie hernej konzoly (napr. Xbox, Nintendo alebo PlayStation).
Čo majú spoločné hry pre viacerých hráčov a sociálne siete?
Vďaka rýchlemu internetovému pripojeniu a rozmachu hier pre viacerých hráčov sa z herných svetov stali v podstate sociálne siete. V nich si hráči namiesto profilu so svojimi fotografiami vytvárajú fiktívne postavy, ktoré plnia rôzne úlohy či zbierajú predmety.
Ak to robia v režime viacerých hráčov (multiplayer), tak sa pri plnení úloh môžu spájať s ďalšími používateľmi, ktorých v skutočnom živote nepoznajú a nikdy ich nestretli. V takých prípadoch by najmä mladší hráči mali byť rovnako opatrní ako pri sociálnych sieťach a dodržiavať tie isté pravidlá bezpečnosti.
Vyhnúť by sa preto mali zdieľaniu citlivých údajov vo svojom hráčskom profile či pripodobňovaniu hernej postavy k ich skutočnému ja. Rovnako by sa hráči mali vyhýbať kontaktu s ľuďmi, ktorí ich oslovujú v rámci hry a snažia sa o osobné stretnutie alebo od nich žiadajú osobné údaje.
Potrebuje používateľ pri hraní hier antivírus?
Hráčom vždy odporúčame mať pri hraní spustený bezpečnostný softvér, ktorý ich dokáže chrániť pred škodlivým obsahom. Ten sa k nim môže dostať aj priamo v hre. Príkladom môžu byť škodlivé odkazy, ktoré hráčom – vedome alebo nevedome – zašle niekto zo spoluhráčov.
Útočníci tiež často predstierajú, že zaslaný odkaz navedie hráča k bonusovému predmetu či inej výhode v rámci hry (napr. k novému rozšíreniu). Často sa však len snažia obeť donútiť, aby si otvorila stránku, ktorá ju zmanipuluje, aby si vypla ochranné prvky (ako je aj antivírus) a následne infikuje jej zariadenie škodlivým kódom.
Ako spoznať falošné hry? Prečo sa im vyhnúť?
Hráči by si hry mali vždy kupovať z oficiálnych a overených obchodov. Dôvodom je, že útočníci radi zneužívajú popularitu hier, aby zasiahli čo najviac obetí. Často využívajú niektorú z nasledujúcich techník:
- Vytvorenie falošnej verzie hry, ktorá napodobňuje populárne tituly, ako sú Minecraft či Fortnite, no má namiesto nich škodlivý obsah. Spoľahlivý antivírus dokáže takéto riziko odhaliť. S podobnými falošnými aplikáciami sa pritom používatelia/hráči môžu stretnúť aj v niektorých oficiálnych obchodoch (napr. Google Play). Všimnúť si ich môžu aj vďaka hodnoteniam predchádzajúcich používateľov. Tí si pravdepodobne hru nainštalovali a odhalili, že je škodlivá, na čo upozorňujú vo svojich komentároch.
- Infikovaním skutočnej hry škodlivým kódom, ktorým ju zmenia na tzv. „trójskeho koňa“. Takéto hry sa najčastejšie vyskytujú v neoficiálnych obchodoch či online fórach, odkiaľ si ich hráči môžu stiahnuť „zadarmo“. Cenou za takúto hru je infekcia, ktorá môže mať ďalekosiahle následky, najmä ak ukradne dáta alebo poškodí zariadenie obete.
(1) Výrobca udržiava danú verziu systému/programu a vydáva preň záplaty a aktualizácie.
(2) Detailnejšie sa tejto forme zabezpečenia venujeme v časti Heslá.
Kompletnú verziu Príručku o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl si môžete stiahnuť vo formáte pdf. na tomto odkaze.
