Tento článok je súčasťou Príručky o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl.
Elektronická komunikácia má viacero špecifík:
- Často prebieha s časovými odstupmi. Platí to ako pre komunikáciu v čete, tak aj pre reakcie na obsah dostupný na sociálnych médiách či v e-mailoch. Výnimku tvoria videohovory.
- Často prebieha s pocitom anonymity a nepostihnuteľnosti.
- Sťažuje empatiu. Pokiaľ nejde o videohovor, dieťa nevidí tvár, telo, pohyby a reakciu človeka na druhej strane, a preto dostatočne nevníma dôsledky svojich činov a komunikácie.
- Keď sa na dieťa (alebo používateľa) nikto nepozerá, dovolí si viac a správa sa uvoľnenejšie, odvážnejšie, nakoľko cíti menší tlak spoločenských noriem. To môže byť prospešné najmä pre hanblivejších, no na druhej strane to môže zapríčiniť prehnané „uvoľnenie sa“ v správaní a viesť až k agresívnym prejavom. Človek totiž prenechá voľný priechod emóciám, túžbam a správaniu, ktoré by inak bežne tlmilo jeho/jej svedomie.
Táto „prílišná online uvoľnenosť“ sa tiež nazýva dizinhibičný efekt. Ide o znižovanie zábran a opatrnosti ľudí na internete z dôvodu pociťovanej anonymity. Práve táto uvoľnenosť je dôvodom, pre ktorý sú ľudia v komunikácii online odvážnejší a často aj agresívnejší. Dovolia si tak to, na čo by tvárou v tvár nemali odvahu. Príkladom sú agresívne prejavy a nekorektná komunikácia:
- formou jednotlivých incidentov ako trolling, nenávistné prejavy online (cyberhate),
- systematickou formou ubližovania: kyberšikanovanie (cyberbullying) či prenasledovanie online (cyberstalking).
Čo je kyberšikanovanie a aké sú jeho základné znaky?
Šikanovanie v súčasnosti môže mať offline aj online formy. Keď šikanovanie prebieha cez elektronické formy, hovoríme mu kyberšikanovanie, anglicky cyberbullying, elektronické šikanovanie, mobilné a internetové šikanovanie či elektronická agresia.
Výskumy ukazujú, že ak dochádza ku kyberšikanovaniu, obeť je často zároveň šikanovaná aj v offline prostredí a jej rovesnícke vzťahy sú narušené, menej uspokojivé. Kyberšikanovanie teda nie je odtrhnuté od reality zažívanej tvárou v tvár. Útočníci majú v digitálnych nástrojoch len ďalšie možnosti, ako ublížiť obeti.1
Šikanovanie, či už elektronicky alebo tvárou v tvár, má nasledovné základné znaky:
- Medzi útočníkom a obeťou je nepomer sily. Táto prevaha či bezbrannosť obete môže byť skutočná alebo zdanlivá, prameniaca z osobnej sily, sebavedomia, pocitu menejcennosti jedinca alebo z prevahy skupiny.
- Ide o zámerné ubližovanie jednému alebo viacerým osobám.
- Agresor môže byť jedno dieťa, ale aj skupina detí.
- Opakované ubližovanie. Jednorazový agresívny čin v prostredí tvárou v tvár sa väčšinou nepovažuje za šikanovanie. Pri kyberšikanovaní je to zložitejšie, nakoľko napr. na profile obete na sociálnej sieti môže byť zdieľaný aj jeden zosmiešňujúci príspevok, ktorý môže byť podporený „lajkmi“, ďalšími zosmiešňujúcimi komentármi či následným rozposielaním ďalším používateľom. Príspevok je síce len jeden, no všetky ďalšie reakcie a interakcie s ním je možné pokladať tiež za ubližovanie, pričom veľkosť publika znásobuje tento efekt.
- Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou. Prevaha moci môže byť založená na rôznych faktoroch: fyzická alebo osobná sila, sebavedomie, verbálne či sociálne zručnosti, vekový rozdiel, množstvo priateľov alebo popularita v rovesníckej skupine. Prevaha môže byť reálna, ale aj subjektívna. Pri kyberšikanovaní sú prevahou aj technické zručnosti a reakcie publika na poškodzujúce činy.
- Vzniká v dynamike skupiny. V hre je nielen obeť a útočník, ale aj publikum či prihliadajúci, ktorí sú pre útočníka zdrojom spätnej väzby (obdiv, povzbudenie, odmietnutie, ignorácia) a pre obeť sú svedkami zahanbenia, napríklad na sociálnych sieťach. Pasivita/proaktívnosť svedkov ubližovania určí, či sa obeť dostane do izolácie alebo bude mať nejakých priateľov a podporu. Práve prihliadajúci svojimi postojmi a činmi môžu ubližovanie zmierniť aj celkom zastaviť šikanovanie alebo svojou pasivitou šikanovanie spoluvytvárajú a legitimizujú jeho priebeh.
- Kyberšikanovanie je podobne ako iné fyzické či psychické týranie porušovaním práv dieťaťa.
Kyberšikanovanie je zneužívanie internetu a digitálnych technológií, teda smartfónov, mobilných zariadení, internetu, webových stránok, aplikácií a online aktivít, pre zámerné ubližovanie druhým.
Kyberšikanovanie môže prebiehať cez tieto formy:
- rýchle správy, SMS správy a e-maily,
- blogy, zverejnené názory a postrehy ubližujúce obeti,
- fotografie, obrázky a videá ubližujúce obeti,
- internetové ankety, kvízy alebo výzvy k útoku na obeť,
- lajk na sociálnych sieťach – vyjadrenie súhlasu so škodlivým a ubližujúcim obsahom, čiže pridanie sa na stranu agresora,
- urážlivé komentáre,
- happy slapping tiež známe ako „fackovanie pre zábavu“. Ide o nový typ ubližovania, ktorý spája šikanovanie tvárou v tvár s kyberšikanovaním. Agresor fyzicky napadne obeť a celé to nahráva na mobilný telefón. Následne zverejní nahrávku na internete alebo rozpošle rovesníkom v správe. Agresormi pri happy slappingu býva často skupina, nielen jednotlivec, a skupina sa „zabáva“ a vzájomne povzbudzuje v ubližovaní. Efekt tejto formy agresie je pre psychiku obete devastujúci.
Najčastejšie sa kyberšikanovanie deje prostredníctvom:
- sociálnych sietí a četových skupín,
- správ poslaných na mobilné zariadenie obete,
- správ poslaných cez e-mail.
Kompletnú verziu Príručku o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl si môžete stiahnuť vo formáte pdf. na tomto odkaze.