Falošné správy a dezinformácie sú súčasťou nášho sveta tak dlho ako samotné správy. Niekedy môže ísť len o prostý žart, no v niektorých prípadoch predstavujú oveľa vážnejšie riziko.
Konšpirátori môžu mať rôzne dôvody na šírenie nepravdy. Šíria nepravdivé informácie o etnických skupinách, ktoré môžu viesť k nárastu rasovej a etnickej diskriminácie. V prípade falošných správ spojených s politickými kampaňami ide často o záujmy vyšších kruhov, napríklad snaha o získanie moci v štáte.
Bežný človek sa však môže stretnúť aj s komerčným motívom. Napríklad propagujú predaj neoverených liečiv s cieľom získať zárobok alebo pre zisk z reklám na stránke. Predstavte si aj zdanlivo neutrálny článok, ktorý sa vás v skutočnosti snaží presvedčiť, aby ste si kúpili konkrétny produkt, pozreli si televíznu reláciu alebo sledovali vplyvnú internetovú hviezdu. To je len zopár príkladov z množstva, s ktorými sa stretávame takmer každý deň.
Nekonečná záplava informácií
Ako ukázalo veľa nedávnych udalostí z rôznych kútov našej planéty, za najväčší zdroj šírenia dezinformácií sa považuje internet a sociálne médiá. Internet je síce svet plný neobmedzených možností, vďaka ktorému dnes máme na dosah ruky množstvo informácií s potenciálom spájať svet, ale možno ho veľmi jednoducho zneužiť na rozsievanie klamstiev a rozdeľovanie ľudí.
Naozaj sa nájdu medzi nami ľudia, ktorí veria, že Zem je plochá, pristáli tu mimozemšťania či v mori pláva morská panna? Na sociálnych sieťach je mnoho používateľov, ktorí sa snažia presvedčiť ostatných o skutočne absurdných veciach.
Zaujímavosť
Pozrite sa napríklad na túto prvoaprílovú falošnú správu z roku 1957. Uznávaná národná televízna stanica v oveľa konzervatívnejšej dobe využila serióznu reláciu o aktuálnych udalostiach (Panorama), aby si na prvého apríla vystrelila z britských občanov.
Pomerne veľký problém predstavuje však skutočnosť, že ľudia v množstve informácií, ktoré každý deň prijímajú, nevedia rozlíšiť skutočné správy od propagandy či klamlivých informácií. Pritom znalosť týchto vecí a schopnosť aplikovať ich v každodennom živote môže výrazne ovplyvniť to, aké správy ľudia prijímajú a ktoré z nich sa rozhodnú ďalej šíriť.
Nesprávne vyhodnotenie informácie a neporozumenie obsahu správy môže viesť k viacerým negatívnym javom. U jednotlivcov sa môžu prejavovať znaky sociálnej izolácie. Napríklad vyhýbaním sa kontaktu s okolitým svetom či verejných podujatí, pretože sa obávajú, že sa im niečo stane, napríklad budú účastníkmi teroristického útoku. Takéto pocity vznikajú šírením nepravdivých informácií, ktorých jediným cieľom je vyvolať u ľudí pocit strachu či nebezpečenstva. Izolácia od okolitého sveta sa čoraz viac spomína v spojení so sociálnymi sieťami. Na sociálnych sieťach si hľadajú a vytvárajú vlastné komunity podobne zmýšľajúcich používateľov, čím sa často izolujú od rôznych názorov okolitého sveta. V prípade dezinformácií to môže viesť k tomu, že sa človek odstrihne od objektívnejších zdrojov informácií.
V horšom prípade môže však dôjsť až k spoločensky nebezpečným zmenám v správaní či dokonca k radikalizácii. Ak sa tento efekt posilní použitím obľúbených sociálnych sietí a zasiahne tak väčšiu skupinu v spoločnosti, môže dôjsť k negatívnym javom, napríklad k opätovnému rozšíreniu eradikovaných ochorení alebo k vzostupu útokov na menšiny.
Falošné správy v súčasnosti
Mnohé sociálne médiá sú kritizované za to, že v boji proti falošným správam a dezinformáciám nevyvíjajú dostatočné úsilie a ak zakročia, tak až príliš neskoro. Stále hlasnejšie sa ozývajú hlasy za to, aby sociálne siete niesli zodpovednosť za obsah, ktorý sa objaví na ich webových stránkach. V tomto prípade by však z logistického aj právneho hľadiska bolo potrebné doladiť viaceré technické detaily, na čo si zrejme ešte budeme musieť nejaký čas počkať.
Používatelia preto musia byť sami schopní rozlíšiť pravdu od lží. No používateľská základňa internetu je obrovská. Pre samotných dospelých je dosť ťažké identifikovať falošnú správu, tak ako to môžu zvládnuť napríklad takí seniori alebo tínedžeri a mladí ľudia? Tí sú obzvlášť zraniteľní, pretože pokiaľ ide o aktuálne správy, častejšie sa spoliehajú práve na sociálne siete.
Rozpoznať falošné správy a dezinformácie v každodennej záplave informácií je náročné. Ako identifikovať skutočné a objektívne správy a výslovne falošné správy? Tento mesiac vás to naučíme.
Autor: Tím ESET
Odborní konzultanti: Vladimíra Kurincová Čavojová, samostatná vedecká výskumníčka, Ústav experimentálnej psychológie CSPV a spoluautorka knihy Prečo ľudia veria nezmyslom (2019) a
Mgr. Marek Jurkovič PhD., Market Research Specialist spoločnosti ESET, psychológ, bývalý vedecký pracovník SAV a spoluautor knihy Prečo ľudia veria nezmyslom (2019)
