Ako sa chrániť pred hoaxmi? Ako zastaviť falošné správy?

Je dôležité učiť sa rozpoznávať pravdivé a falošné správy. Nielen preto, aby sme my sami poznali pravdu, ale aj preto, aby sme dezinformácie nešírili ďalej.

  • Zvážte zdroj – preskúmajte účel stránky, pozrite si zverejnené kontakty, overte si ich vo vyhľadávači. Je to tradičné seriózne médium alebo ste ho našli v zozname dezinformačných médií?
  • Preverte si autora – vyhľadajte si informácie o autorovi. Je dôveryhodný? Akým témam sa venuje? Je to reálny autor alebo ide o vymysleného/fiktívneho autora?
  • Skontrolujte si dátum – je v správe uvedený dátum? Ide o nový alebo starý článok? Dávajte si pozor na staré správy, to, že boli pravdivé v minulosti, neznamená, že sú relevantné a pravdivé aj dnes. Medzičasom mohlo výrazne pokročiť vedecké poznanie v danej oblasti.
  • Zamyslite sa, či nie ste zaujatí – aké je vaše presvedčenie? Podporuje správa to, čo si už vopred myslíte? Pozor na konfirmačné skreslenie.
  • Čítajte celú správu, nielen nadpis – nadpis správy môže byť šokujúci, aby vás motivoval na ňu kliknúť (clickbait). Aký je celý príbeh? Nie je nepravdivý len nadpis, aby vás článok zaujal?
  • Pozrite si kvalitu zdrojov – obsahuje správa odkazy na iné zdroje? Overte si, či uvedené zdroje nie sú v rozpore s tvrdeniami v danej správe.
  • Zamyslite sa, či nejde o vtip – nie je obsah čudný? Zamyslite sa, či to nie je satira alebo irónia. Skontrolujte si stránky a autora, aby ste sa uistili, či nejde o vtip.
  • Spýtajte sa experta – spýtajte sa odborníka, konzultanta alebo stránky, ktorá je zameraná na kontrolu faktov.

Kde si môžeme overiť správy?

Pravdivosť správ si môžeme overiť aj cez špecializované webové stránky, ktoré sa zaoberajú odkrývaním hoaxov. Napríklad stránky: snopes.com alebo stopfake.org, FactCheck.org, hoax.cz. Na Slovensku zverejňuje aktuálne hoaxy aj Polícia SR na sociálnej sieti Facebook: https://www.facebook.com/hoaxPZ/. Tvrdenia politikov v SR sa dajú overiť na stránke demagog.sk.

Ak príspevok/správa obsahuje obrázok, jeho pravdivosť môžeme overiť aj pomocou spätného
vyhľadávania (reverse search) obrázkov cez Google.

Čo spraviť s falošnou správou?

Ak správu vyhodnotíme ako falošnú, nešírme ju ďalej. Ak poznáme šíriteľa správy (často je to okruh našich známych), je vhodné ho upozorniť na fakt, že správa je falošná. Na falošné správy, hoaxy a dezinformácie šírené na sociálnych sieťach môžeme upozorniť nástrojmi sociálnej siete priamo prevádzkovateľov sociálnej siete. Priamo v ponuke pri príspevku nájdeme možnosť „Nahlásiť príspevok“ a tam môžeme uviesť dôvod nahlásenia – Falošná správa.

Akú hrozbu predstavujú hoaxy?

Hoaxy a dezinformácie už nie sú výmyslom, ktorý môžeme len tak písať a hovoriť hocikomu. Neospravedlňuje nás ani to, ak je našou motiváciou na šírenie nezmyslov drobná zábava či recesia. Dezinformácie môžu narobiť veľké škody na majetku i na zdraví. Hoax vás môže obrať o peniaze, stačí, keď uveríte nejakej bizarnosti, alebo len vďaka šíreniu hoaxov na sociálnej sieti sa neznáma osoba dostane k vašim citlivým údajom, napríklad k číslu bankovej karty.

Šírenie hoaxov v zdravotníckej oblasti je veľmi nebezpečný fenomén. Ak uveríme hoaxom a následne odmietneme liečbu, očkovanie, môže nám, ale aj celej spoločnosti hoax ublížiť aj na zdraví.

A nezabúdajme, že vytváranie a šírenie poplašnej správy a dezinformácie môže napĺňať aj prvky
trestného činu. Na sociálnej sieti ste sa mohli stretnúť s tým, že polícia hľadá aj autorov poplašných správ – napríklad žiada používateľov sociálnej siete o pomoc pri identifikácii hlasu v nahrávke poplašnej správy.

Kompletnú verziu Príručku o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl si môžete stiahnuť vo formáte pdf. na tomto odkaze.