Ako môže okolie rozpoznať, že dieťa je šikanované?

ako rozpoznať kyberšikanovanie ESET

Je dobre, keď učiteľ v rámci vzdelávania hovorí s deťmi o tom, ako si môžu všimnúť, že niekto v ich okolí je šikanovaný, naučia sa spolu, ako to včas rozoznať, čím predídu väčším psychickým ujmám obetí.

Kyberšikanovanie je pre dieťa výrazným stresom, spôsobuje úzkosť, depresívne emočné ladenie, strach, pocity bezmocnosti. Tieto stavy majú aj vonkajšie prejavy, ktoré si môžu všimnúť rodičia, učitelia aj rovesníci.

V dôsledku trápenia sa môžu prejaviť:

  • psychosomatické príznaky – bolesti brucha, hlavy, zmena chuti do jedla, poruchy spánku,
  • zneistenie, zníženie sebavedomia a sebaúcty, pocit ohrozenia pri sociálnych kontaktoch, neurotickosť, vyhýbanie sa spoločnosti,
  • v správaní dieťaťa ubudne niečo, čo tam predtým bolo – obmedzenie kontaktu s rovesníkmi, záujmov, činností, zvýšená apatickosť, uzatváranie sa do seba, znížený záujem o školu, horší prospech a správanie v škole,
  • v správaní pribudne niečo, čo tam predtým nebolo – riskantné aktivity, užívanie návykových látok, sebapoškodzovanie, delikvencia, záškoláctvo,
  • stresové reakcie pri používaní počítača, smartfónu alebo pri rozprávaní sa o ňom. Zdrojom stresu pri používaní digitálnych nástrojov však nemusí byť len kyberšikana. Môže ísť o akékoľvek iné ťažkosti mladého človeka, aj o zmeny spojené s pubertálnym obdobím. Nezabúdajte, že kyberšikanovanie je viac o vzťahoch ako o samotnom internete.

Každé dieťa reaguje na trápenie a stres špecificky, má svoje spôsoby reagovania na záťaž. Základom je, aby spolužiaci a dospelí v škole boli navzájom k sebe vnímaví a zaregistrovali, že niečo nie je v poriadku. V škole sú deti aj učitelia vo vzájomnom dlhodobom kontakte, a preto je šanca postrehnúť zmeny v správaní najvyššia.

Ako sa dá zakročiť proti kyberšikanovaniu?

Rodičia či učitelia môžu dávať dôraz na nasledovné ciele:

  • Učiteľ potrebuje naučiť deti rozpoznať hranice medzi zábavou a šikanovaním a kyberšikanovaním.
  • Učiteľ potrebuje naučiť deti, ako znížiť riziko šikanovania a kyberšikanovania.
  • Učiteľ potrebuje deťom odporučiť konkrétne osoby, na ktoré sa môžu obrátiť v prípade problémov, ako sú rodič, starší súrodenec alebo rovesník pre emocionálnu podporu alebo učiteľ informatiky pre technickú podporu.
  • Učiteľ potrebuje naučiť deti, ako presne postupovať, keď sa im deje niečo zlé na internete.
  • Učiteľ môže deťom pomôcť tým, že ich naučí rozoznávať vlastné pocity, aby vedeli byť citlivé voči vlastnému prežívaniu aj prežívaniu iných.
  • Učiteľ môže deťom pomôcť zlepšiť ich sebaobraz a sociálne zručnosti, aby si vedeli vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy.
  • Učiteľ môže v triede podporiť hodnoty kamarátstva, prijatia a spolupatričnosti.
  • Učiteľ deťom pomáha rozvíjať schopnosť aktívne brániť seba a iných pri ubližovaní.
  • Učiteľ vysvetlí deťom, ako sa lepšie chrániť pomocou technických prostriedkov.
  • Učiteľ pomôže zriadiť miesta, kde sa obete šikanovania môžu pohybovať bez strachu z ďalších útokov.
  • Učiteľ vysvetlí žiakom, že je kľúčové, aby o probléme vedeli dospelí alebo vyspelejší rovesníci. Ak sa to totiž nedozvedia, nemôžu pomôcť.

Ako zareagovať, keď sa dieťa zverí so šikanovaním?

Postup vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je obeťou:

Dieťa potrebuje pomoc niekoho, kto mu/jej dokáže byť sociálnou oporou a je kompetentný riešiť incident. Učiteľ má dieťaťu okrem emočnej podpory, vypočutia a pomoci vyjadriť jeho pocity, poradiť mu aj s ďalším postupom:

  • Uložiť šikanujúcu komunikáciu v SMS správach, čete, ponižujúce fotografie, komentáre, printscreen v online aplikácii. Ide o dôležité opatrenie, keďže dieťa môže mať logickú tendenciu všetky hanlivé obsahy a zmienky v online priestore mazať, aby sa predišlo rozširovaniu poníženia.
  • Nerozvíjať ďalej komunikáciu s agresorom, zablokovať ho, odstrániť ho zo zoznamu kontaktov. V tomto bode možno šikanovanie ustane, no dieťaťu následne treba pomôcť vyriešiť konflikty a viesť funkčné vzťahy s rovesníkmi.

Postup vo vzťahu k škole, rodičom, odborníkom a úradom:

  • Učiteľ nesmie prehliadať a zamlčiavať ubližovanie, ktoré sa deje medzi žiakmi, nakoľko ide o porušovanie práv dieťaťa. V podobných prípadoch by sa mal učiteľ vždy spojiť s vedením školy aj zákonnými zástupcami dieťaťa.
  • Učiteľ bezodkladne koná a snaží sa pomôcť dieťaťu v spolupráci s relevantnými článkami školského systému, teda rodičmi, dieťaťom, spolužiakmi, vedením školy, ďalšími odborníkmi v školstve ako psychológ, sociálny pedagóg či pri kontakte s políciou.

Postup vo vzťahu k triede, kde sa objavilo (kyber)šikanovanie:

  • Učiteľ pomáha okamžite aktivizovať systém pomoci v triede.
  • Učiteľ pomáha z negatívneho zážitku žiakom vytvoriť zrozumiteľnú lekciu, ktorá vysvetlí, čo sa udialo, v čom je konkrétne správanie (kyber)šikanovaním, prečo sa to nesmie diať, a čo s tým trieda spoločne urobí ďalej, aby sa vzťahy opäť uzdravili.
  • Učiteľ pomáha žiakom obnoviť pocit bezpečia a zdravé vzťahy v triede najmä s využitím skupinových aktivít. Pri kyberšikanovaní nemuseli byť páchateľmi spolužiaci, zato však spolužiaci vedia pomôcť žiakovi, ktorý trpí, cítiť sa viac zahrnutý a podporený.
  • Úspešné zapojenie sa žiakov, ktorí sa podieľali na ubližovaní, do nápravy rovesníckych vzťahov môže byť spôsobom, ako niesť zodpovednosť a zároveň spôsobom, ako znížiť trest za porušenie triednych/školských pravidiel.
  • Je užitočné, aby bol postup riešenia šikanovania a kyberšikanovania opísaný školou v jasných krokoch a mal by zahrňovať aj sankcie, lebo je potrebné nastavovať hranice a viesť deti k neseniu zodpovednosti za svoje činy.

Kompletnú verziu Príručku o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl si môžete stiahnuť vo formáte pdf. na tomto odkaze.