Ako používame technológie v rodine my? Päť rodičov sa delí o tipy, ktoré u nich doma fungujú

Technológie za posledných niekoľko desaťročí úplne zmenili náš život. Jedným z badateľných rozdielov je zmena spôsobu, akým sa naše deti navzájom hrajú, komunikujú, učia sa, či trávia voľný čas. Aj keď technológie poskytujú veľa pozitívnych príležitostí na vzdelávanie, zábavu či socializáciu, nie vždy môžu mať na ne pozitívny vplyv. Nájdenie rovnováhy pri ich používaní môže byť pre mnohé rodiny prospešné, ale nie vždy je to najjednoduchšie. Ako si nastaviť pravidlá používania technológií v rodine? Opýtali sme sa piatich rodičov, ktorí sa s nami podelili o tipy, ktoré u nich doma fungujú.

Kristína Tormová
herečka, spisovateľka a influencerka

„Technológie nemáme ako voľnočasovú aktivitu proti nude, skôr ako múdry nástroj, ktorý nám vie veľakrát pomôcť.”

U nás sú technológie predovšetkým  moja „práca”. Mobil, počítač a tablet sú mamine montérky. Nikto iný sa o ne príliš nezaujíma, deti k nim nemajú vzťah. Dcéry majú 7 rokov a syn má rok a je pravda, že túži po telefóne, lebo ho chce žužlať. My doma nemáme ani televízor a pozornosť našich detí je od malička zameraná na úplne iné aktivity.

Samozrejme raz za čas, si pozrieme spoločne na počítačí rozprávku, no je to skôr udalosť. Knižky sú u nás nositeľmi príbehov a tiež často počúvame audio rozprávky a rozprávkové platne na gramofóne.

Naše dievčatá však vedia základné úkony ako písanie sms a dokonca vedia aj „gúgliť”. Keď raz príde čas, že dievky budú potrebovať vlastný mobil, či počítač, urobím všetko preto, aby ich vedeli používať s rozumom, a aby im nič nebezpečné nehrozilo. Virtuálnym svetom v životoch detí sa venujem už niekoľko rokov a verím, že som na ich vstup do virtuálnej samostatnosti pripravená. 

Aké konkrétne príklady obsahu odporúčate zo skúseností vo vašej rodine?

Považujem za dôležité veľa sa s deťmi o technológiach a internete rozprávať. Nie len o ich výhodách, ale aj nástrahách. Naše dievky tieto témy zaujímajú a technológie ich učím postupne používať. Nemáme to ako voľnočasovú aktivitu proti nude, skôr ako múdry nástroj, ktorý nám vie veľakrát pomôcť. Napríklad keď chceme upiecť koláč a doma skoro nič nemáme. 🙂 „Internetovanie” vie byť príjemne strávený spoločný čas.

Keď sme napríklad cestovali do Londýna, celý výlet sme si naplánovali spoločne cez počítač. Čo chceme vidieť, ako tam pôjdeme, kúpili sme lístky do divadla. Vytlačili sme si mapy, obrázky a zostavili si cestovateľský plán.

Pravdu povediac, som veľmi šťastná a vďačná, že nie sme obrazovková rodina a počas karanténneho obdobia, kedy sme boli viac menej zavretí doma, sme ostali veľmi milo prekvapení, že si dievky ani raz nevypýtali rozprávku na počítači… namiesto toho sa naučili čítať. Samé. Nepýtajte sa ma ako!


Ján Markoš
lektor kritického myslenia

„Snažíme sa, aby technológie naše deti príliš nezaťažovali, tak dávame prednosť audiu pred videom.”

Naše deti sú ešte v predškolskom veku: dcérka má päť rokov, synček 3,5 roka. Nečelia teda príliš vonkajšiemu tlaku zo strany školy či vrstovníkov, aby digitálne technológie využívali. Uvidíme, ako bude tento tlak narastať v ďalších rokoch.

Nemáme doma televízor ani tablet. K našim smartfónom či počítačom deti nemajú prístup. Púšťame im rozprávky, ale takmer výlučne len v audio forme, pretože ju považujeme za šetrnejšiu a zároveň rozvíjajúcejšiu.

Videá s rozprávkami (púšťame staré československé večerníčky) môžu naše deti pozerať len vo vyhradenom čase po obede. Ak sú celý deň v škôlke, rozprávky nepozerajú vôbec. A nezdá sa, že by im to chýbalo.

Aké konkrétne príklady obsahu odporúčate zo skúseností vo vašej rodine?

Keďže naše deti sú ešte pomerne malé, nevyužívame príliš internet na ich vzdelávanie. Skôr je to pre nich zdroj príbehov. Snažíme sa, aby technológie naše deti príliš nezaťažovali, tak dávame prednosť audiu pred videom a pomalším, kvalitne esteticky spracovaným rozprávkovým videám.

Ak už púšťame videá, snažíme sa, aby jednotlivé príbehy neboli dlhšie ako 5-10 minút, aby sme sa vyhli tomu, že sa naši malí diváci strácajú v deji, prípadne sú zmätení z komplikovanejšej zápletky. Ale v prvom rade: vždy vieme, čo naše deti pozerajú.


Zuzana Gránska
Zakladateľka portálu eduworld.sk, autorka knihy Spojení navždy

„Od začiatku sme si jasne pomenovali situácie, kedy mobil do rúk nepatrí. Sú to napríklad chvíle, keď spoločne stolujeme.”

U nás doma používame digitálne technológie relatívne často, ale majú svoje pravidlá a platia pre nás všetkých. Hlavne sa s manželom snažíme byť pre nášho syna (14) inšpiráciou aj pri používaní obrazoviek.

Od začiatku sme si jasne pomenovali situácie, kedy mobil do rúk nepatrí. Sú to napríklad chvíle, keď spoločne stolujeme, keď máme návštevu alebo keď sa s niekým rozprávame. Vždy hovorím, že pozerať sa človeku do očí je tá najvyššia forma pozornosti, akú mu môžeme venovať. Vysielame tým signál, že sme tu pre neho a naplno ho vnímame. Uznávam, že je to občas náročné, hlavne pre nášho syna, ale verím, že slušnosť a úcta voči človeku musia mať svoje vzácne miesto aj v digitálnej dobe.

Taktiež nedáme dopustiť na kvalitný spánok. Mobily si preto všetci večer odkladáme v kuchyni na stôl a nikto z nás si svoje zariadenie neberie do spálne. Žiadne zaspávanie s mobilom v ruke alebo zapnutou televíziou u nás nehrozí. Obrazovky do spálne jednoducho nepatria. Navyše je v času spánku wi-fi vypnutá.

Náš syn má vlastný smartfón a už zopár rokov hráva doma hry na X-boxe. Môže sa zdať, že definovať si a dodržiavať pravidlá je náročné, ale každý rodič pochopí, že naozaj náročné sa to stane až v tínedžerskom veku, keď má dieťa vlastný smartfón neustále pri sebe a nepotrebuje ho len na zábavu, ale aj na učenie či spojenie s kamarátmi. Vtedy vaša kontrola stále slabne a musíte sa spoľahnúť na to, že ste dieťaťu dali ten najlepší základ, aby ho dokázalo využívať zdravo.

My sme od začiatku využívali na synovom mobile rodičovskú aplikáciu Eset Parental Control. Pomáhala nám limitovať čas a mať prehľad o tom, aké stránky a aplikácie využíva. Zatiaľ stále nemá dáta v mobile a ani sme nedospeli do štádia, že by už potreboval internet nepretržite. Od začiatku sme veľa spolu hovorili o tom, čo si na internete prezeral, vyberali sme vhodné hry.

Čo sa týka limitovania obrazoviek z pohľadu času a prezeraného obsahu, tieto pravidlá sa snažíme z času na čas prehodnocovať a prispôsobujeme ich synovmu veku. Takto sme mu napríklad časom povolili používanie Instagramu. Nie som nadšená zo samotnej povahy tejto sociálnej siete a nedáva mi vnútorne celkom zmysel, prečo tam tráviť čas, ale zatiaľ to akceptujeme, ako súčasť dospievania dnešných detí. Keďže syn je športovec,  využíva svoje konto hlavne na zdieľanie svojich futbalových úspechov a sledovanie a zdieľanie zaujímavostí z tohto sveta.

Medzi naše pravidlá patrí aj to, že syn sa môže venovať zábave na technológiách len v prípade, že má splnené povinnosti do školy a upratané veci, prípadne splnené iné povinnosti, na ktorých sa dohodneme. Priznávam, že vytvorením konta na sociálnych sieťach, ako Instagram a Youtube sa veci začali komplikovať, aj preto máme doma wi-fi stále pod kontrolou my a teda syn nemá stály prístup na internet ani doma. Pokiaľ si splní povinnosti, až potom sa môže venovať online zábave. Wi-fi mu vtedy pustíme cez aplikáciu v mobile aj na diaľku.

Našťastie u nás je škola a šport na prvom mieste. Keďže je futbalista, denne strávi na ihrisku v každom počasí najmenej dve hodiny. Technológie sa u nás dostali viac ako by sme chceli do popredia v čase pandémie COVID-19, ale to bol asi problém viacerých rodín. Akonáhle sa dalo chodiť von, na športové ihriská, všetko sa opäť dostalo do normálu.

Aké konkrétne príklady obsahu odporúčate zo skúseností vo Vašej rodine?

U nás takmer klasickú televíziu nepozeráme. Radi si spoločne pozrieme kvalitný film alebo dokument, preto siahame po platformách ako je Netflix alebo HBO Go. Pozeráme dokumenty o prírode a našej planéte, odporúčam napríklad seriály ako Naša Planéta alebo Zázračná Planéta.  Zo seriálov taktiež radi siahneme po športových témach. Naposledy sme pozerali športový dokument Last Dance o slávnom basketbalistovi Michaelovi Jordanovi alebo dávnejšie zase dokument Sunderland ‘Til I Die, kde dokumentaristi zachytili namiesto veľkého úspechu anglického futbalového klubu Sunderland A.F.C. o postup do Premiere League veľké sklamanie. Z filmov máme radi citlivé i motivačné filmy ako Psia Duša či Orol Edie.

Obľúbenými hrami nášho syna na X-boxe sú športové hry Fifa alebo Formula 1.


Jakub Daubner
Head of Internal Systems Department ESET

„Deti nemôžu zaspávať s mobilom v ruke… Napríklad, my máme už od malička rituál večerného čítania knihy. A to sú jedny z najkrajších spoločných chvíľ.“

Máme 7 a 9 ročného syna, ktorí už teraz majú svoje mobilné telefóny. Starší má už aj SIM kartu. Okrem toho máme doma ešte TV a PC. A Každé zariadenie má svoje vlatné pravidlá.

Za bežných okolností majú dovolené TV na 1 hodinu denne. Niekedy zoberieme ovládač aj na niekoľko dní preč. Výnimkou je, keď si chcú pozrieť celú dlhšiu rozprávku, keď si robíme spoločné kino. Toto pravidlo kontorlujeme „manuálne“, keďže nemáme TV, kde by sa to dalo nastaviť. Takže nie vždy sa to presne dodržiava.

Mobil majú deti približne od 6 rokov. Majú nastavený limit 1 hodiny denne, navyše nemôžu používať telefón medzi 20:00 až 7:00, aby im to nerušilo spánok. O nainštalovanie aplikácie musia požiadať nás a z existujúcich majú dovolené len tie, kde si nemôžu násť nevhodný obsah. Nemôžu ísť napríklad na Youtube. Nemajú povolený fotoaparát, kalkulačku, staší už má aj wikipédiu.

Keď im niečo nainštalujem, tak preferujem skôr kvalitné aplikácie a hry, kde sa aj niečo naučia a rašej platené, ktoré sú bez reklám.

No a nakoniec PC – tam majú prístup len občas a so mnou. Je zabezpečený heslom, takže sa nevedia doň samé prihlásiť. A zvyčajne tam programujeme 😊.

Podľa mňa sú všetky takéto obmedzenia pre menšie deti nevyhnutné. Oveľa viac sa učia a rozvíjajú inými hrami a aktivitami. Aj cez „lock-down“ sme vyskúšali, že keď sa príliš hádali, čo budú pozerať v TV a schovali sme ovládač na niekoľko dní, tak boli oveľa pokojnejší, pozornejší a kľudnejší.

Deti nemôžu zaspávať s mobilom v ruke, ani nemôžu hneď po zobudení sedieť za TV. Od malička máme rituál večerného čítania knihy. Už odkedy mali asi 1 rok. A to sú jedny z najkrajších spoločných chvíľ a veľmi dobre potom zaspávajú.

Aké konkrétne príklady obsahu odporúčate zo skúseností vo Vašej rodine?

Je veľmi veľa pekných rozprávok a filmov. Treba si radšej vyhľadať a kúpiť kvalitné, pozrieť si ich spolu s deťmi a potom sa o nich rozprávať, ako deti len tak nechať pozerať Youtube.

Taktiež je veľmi veľa dobrých hier pre mobily. Napríklad, my sme vyskúšli tieto: Pre vek 3+ Pango Playground alebo rôzne logické puzzle, ako Avokiddo games. Pre vek 5+ World of Goo a pre vek 6+ Minecraft či Stardew valley alebo Horizon Chase, čo je jednoduché pretekanie s autami, obľúbená hra pre chlapcov.

No vo všeobecnosti, čím menej času a hier, tak tým lepšie. Radšej nech hrajú 2 až 3 hodiny do hĺbky a celé ich prejdú, ako mať nainštalovaných 20 hier a stále medzi nimi prepínať. A keď už niečo hrajú, tak je ideálne, ak sa občas zahráte spolu s nimi a porozprávate sa o tých hrých a taktiež zabavíte. Tak, ako sa s deťmi hráte s každou inou hračkou. Hlavne, aby to nebol pre deti iba „zabijak“ času. To je veľmi zlý prístup „teraz si potrebujem niečo spraviť, tak nech mám kľud, dám dieťaťu tablet do ruky”.

EFSP darcek banner v clanku

Peter Košinár
Výskumník spoločnosti ESET

„Hlavné obmedzenie pri technológiách je časové – je jedno, či je to tablet alebo telka, cez týždeň sa s nimi smie tráviť menej času ako cez víkend”

Naše deti sú ešte relatívne malé, takže našou najčastejšie využívanou technológiou sú tablety. Pri nich platí, že deti s nimi môžu pracovať samé, ale kontrolu nad nainštalovanými aplikáciami a hrami majú rodičia (riešené cez detský režim na tablete).

Zatiaľ nemajú samostatný prístup k aplikáciam umožňujúcim komunikovať s cudzími ľuďmi, žiadne sociálnosieťové kontá či e-maily, ani prístup do cloudových úložísk, takže ani keby chceli, nemajú kam nahrať štyristo fotiek svojej ofiny :). Klasické googlenie je možné, ale v spolupráci s rodičom. Pravidelné nákupy v rámci aplikácií sú tiež zakázané, ale pokiaľ ide o jednorázový nákup aplikácie samotnej alebo vypnutie reklám, tak tomu sa nebránime.

Hlavné obmedzenie pri technológiach je časové. Je jedno, či je to tablet alebo telka, cez týždeň sa s nimi smie tráviť menej času ako cez víkend. Nové technologické hračky pribúdajú prinajlepšom raz za pár rokov a pri ostatných skoro počítačoch (tlačiareň, smart TV), tato pred nákupom, a aj po ňom, strávi nezanedbateľné množstvo času hľadaním ich bezpečnostných chýb. Profesionálna deformácia :).

Aké konkrétne príklady obsahu odporúčate zo skúseností vo vašej rodine?

U nás vcelku dobre fungujú seriály typu „Bol raz jeden život” a zmes audiokníh, zatiaľ poväčšinou rozprávkových. Preferovaná forma sú lokálne uložené verzie, keďže vieme, že uprostred nevyskočí otravná a občas aj úplne nevhodná reklama, ako je to v prípade napríklad videa priamo z Youtube.

Čo sa hier týka, zatiaľ víťazi Minecraft, Disney Magic Kingdoms (s tým, že za skutočné peniaze sa nič kupovať nebude), či Stardew Valley. Keď si deti chceli hľadať niečo samé, zvyčajne to boli postavičky z hier alebo video-návody, ako v niektorej hre niečo spraviť. Tu platí, že si treba tento obsah najprv vypočuť/pozrieť. Už sme aj my narazili na prípad, keď do normálneho videa bola vložená pasáž, ktorá pre deti určite vhodná nebola.