Tento článok je súčasťou Príručky o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl.
Pod pojmom internet vecí sa rozumejú všetky zariadenia, ktoré označujeme ako „smart“ alebo „inteligentné“. Označenie smart zariadenia znamená okrem splnenia ďalších podmienok najmä fakt, že je pripojené na internet. Kým v minulosti išlo najmä o počítače a neskôr k nim pribudli mobilné telefóny a tablety, dnes už do tejto kategórie spadajú mnohé televízory, kamery, hodinky, chladničky či dokonca automobily.
Pripojenie na internet umožňuje rozšíriť funkcie týchto zariadení, no zároveň vytvára cestu, cez ktorú sa do nich môžu dostať útočníci.
Ako IoT súvisí s online bezpečnosťou používateľa?
Internet vecí stále viac a viac dotvára naše domácnosti a odhaduje sa, že v najbližších desaťročiach budú po celom svete k internetu pripojené celé domáce siete tzv. „smart homes“. Tie pritom budú o obyvateľoch domu zbierať obrovské množstvo citlivých informácií a dát. Ide o cennú komoditu najmä pre kybernetických zločincov, ktorí podobné údaje dokážu nielen ukradnúť a predať, ale ich aj zneužiť na sledovanie obete. V najhoršom prípade sa im dokonca môže podariť takúto smart domácnosť ovládnuť.
Nejde o žiadne sci-fi – zraniteľnosti tohto druhu sa zatiaľ našli takmer v každom zariadení, ktoré experti na kybernetickú bezpečnosť testovali. Niektoré koncové zariadenia trpia závažnejšími problémami – sú napríklad zabezpečené len slabým alebo žiadnym heslom, nechránia uložené údaje šifrovaním – iné sú centrálami smart domácností a v prípade úniku dát alebo objavenej zraniteľnosti predstavujú veľké riziko pre súkromie svojich majiteľov.
Potrebujem si zakrývať webkameru?
Laptopy, smartfóny aj tablety majú dnes už bežne zabudované fotoaparáty alebo webkamery. Táto technológia rozširuje možnosti pri telefonovaní o video, ale zjednodušuje aj vytváranie nových fotografií na sociálne siete, čety či do osobnej zbierky.
Neprináša to však iba výhody, ale aj riziko, že tieto technológie niekto zneužije proti majiteľovi zariadenia. Útočníci už vo viacerých prípadoch ukázali, že práve webkamera môže byť užitočným nástrojom pri sledovaní obete. Tento efekt ešte znásobuje fakt, že smartfóny už používatelia takmer neodkladajú a majú ich takmer
stále na dosah.
O bezpečnosť svojej kamery sa starajú aj mnohé vedúce osobnosti z technologického sveta, pričom asi
najznámejším je zakladateľ a šéf Facebooku Mark Zuckerberg. Práve on si na svoj profil ešte v roku 2016 pridal fotografiu, kde v pozadí vidieť jeho počítač s prelepenou kamerou a mikrofónom.
Aj keď nie každý má také cenné informácie ako šéf Facebooku, aj súkromné či intímne fotografie môžu
byť cennou korisťou útočníka. Ten svoju obeť môže vydierať ich zverejnením alebo môže takýto citlivý
obsah predať na dark webe.
Zaútočiť týmto spôsobom si však vyžaduje spoluprácu obete. Útočník ju totiž musí presvedčiť alebo
oklamať, aby si do zariadenia nainštalovala škodlivú aplikáciu. Tá potom dokáže aktivovať kameru či
zozbierať staršie zábery a poslať ich útočníkovi. Vo veľkej časti prípadov, ktoré sa dostali až do médií,
útočník dokonca mal fyzický prístup k zariadeniu a špionážnu aplikáciu sám ručne nainštaloval.
Na to, aby tento scenár nenastal, mal by (si) používateľ:
- Zakrývať fotoaparát, resp. zabudovanú kameru na svojom zariadení. Niektoré počítače už majú takúto vlastnosť od výroby, no ak nie, je dobré kameru aspoň prelepiť nepriehľadnou páskou, prípadne na ňu použiť špeciálnu krytku.
- Používať spoľahlivý bezpečnostný softvér, ktorý dokáže bezpečnosť kamery chrániť aj softvérovo a blokovať pokusy o jej zneužitie.
- Uistiť sa, že kamera je bežne vypnutá a nesníma svet okolo seba. Pravidelne tiež kontrolujte, ktorá aplikácia či program na zariadení má prístup k fotografiám a fotoaparátu.
- Odkladať zariadenia so zabudovanou webkamerou tak, aby v ich zábere neboli citlivé miesta v izbe či byte. Fotoaparát by nemal mieriť napríklad na posteľ, kúpeľňu či iné oblasti, kde by mohli vzniknúť nechcené intímne zábery.
- Vyhnúť sa tvorbe fotografií s intímnym obsahom, ktoré by mohli skončiť v nesprávnych rukách. Tínedžeri by tiež mali myslieť na to, že takéto zábery je lepšie nezdieľať ani s aktuálnym partnerom/aktuálnou partnerkou, nakoľko v prípade, že vzťah nevyjde, môžu zábery skončiť v nesprávnych rukách či na internete
Učitelia a rodičia by pri webkamerách (rovnako ako pri iných pravidlách kybernetickej bezpečnosti) mali ísť príkladom a dodržiavať uvedené zásady rovnako ako ich žiaci či deti.
Kompletnú verziu Príručku o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl si môžete stiahnuť vo formáte pdf. na tomto odkaze.
