Čo všetko útočníci robia pri kyberšikanovaní?

Tento článok je súčasťou Príručky o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov 1. a 2. stupňa základných škôl. 

Pri kyberšikanovaní chce agresor docieliť prevahu nad obeťou (aj opakovane), na čo môže využívať viaceré spôsoby ubližovania:

Provokuje obeť správami a príspevkami, ktoré obsahujú urážlivý, nepravdivý, neakceptovateľný a/alebo vulgárny text. Povaha aj obsah týchto správ púta pozornosť obete, ktorá s nimi nesúhlasí a nevie ich brať na ľahkú váhu. Tým útočník vťahuje obeť do nekorektného dialógu a opakovane dokazuje svoju moc.

Zastrašuje a vydiera obeť, napríklad tak, že sa nabúra do jej profilu na sociálnej sieti, zmení heslo a profil následne zneužije. Môže napríklad upravovať pôvodné správy, komunikovať s kontaktmi v mene obete, zverejňovať nevhodné príspevky poškodzujúce obeť a jej známych. Takto „ukradnutý profil“ agresorovi slúži ako nástroj na následné manipulovanie a vydieranie.

Ponižuje a zosmiešňuje obeť pred okolím, napríklad na sociálnych sieťach a v četových skupinách.

Očierňuje či ohovára obeť, napríklad tým, že šíri klebety a poškodzujúce klamstvá s cieľom poškodiť dobré meno obete alebo jej vzťahy.

Vydáva sa za inú osobu/obeť (kradne jej identitu) a v jej mene ubližuje obeti a okoliu.

Zverejňuje na internete informácie zo súkromia a z intímnych situácií obete (outing) bez súhlasu obete. Uniknutými informáciami môžu byť fotografie, obrázky, videá intímneho charakteru, ktoré obeť verejne kompromitujú.

Zámerne vylučuje obeť z online komunity, či už na sociálnych sieťach, v četových miestnostiach alebo v diskusiách. Takéto vylúčenie zo skupiny sa nedeje postupne, ale je rýchle a výrazné, takže je pre obeť nemožné prehliadnuť ho a vyvoláva pocit izolácie.

Obťažuje a prenasleduje obeť, čím narúša jej pocit bezpečia. Agresor obeti znepríjemňuje život zahlcujúcimi interakciami, napr. spamovaním, opakovaným posielaním fotografií, správami v četoch, lajkmi a komentármi, prezváňaním. Táto pozornosť môže byť obsahom pozitívna, ale jej intenzita je obťažujúca. V niektorých prípadoch môže byť komunikácia aj negatívna a poškodzujúca, môže zahŕňať vyhrážanie sa ublížením, falošné obviňovanie, poškodzovanie dát či krádež identity, prenasledovanie offline a monitorovanie počítača obete a pod. Intenzita obťažovania sa obvykle stupňuje a neprestane ani vtedy, keď je na to útočník vyzvaný alebo keď obeť zablokuje kontakty. Z prostredia online často prechádza aj do offline prostredia.

Čím je kyberšikanovanie odlišné od ubližovania tvárou v tvár?

Pocit anonymity u agresorov uvoľňuje zábrany a spôsobuje väčšiu krutosť
V prostredí internetu sa človek cíti anonymný, akoby sa kedykoľvek mohol vydávať za inú osobu a bol nepostihnuteľný. To človeka ľahko zbaví zábran, a preto sa útočníkmi môžu stať aj ľudia, ktorí by tvárou v tvár nemali prevahu.

Kyberšikanovanie zastihne obeť kdekoľvek
Kým ubližovanie tvárou v tvár je viac-menej viazané na určité miesta, a teda je viac predvídateľné, pri kyberšikanovaní sa cez digitálne nástroje dá ublížiť hocikde, hocikedy a mnohonásobne. Touto všadeprítomnosťou obeť prichádza o akýkoľvek priestor bezpečia a pocit ohrozenia sa môže rozšíriť aj na mnohé inak bezpečné oblasti, kde sa dotyčný pohybuje.

Do kyberšikanovania sa môže zapojiť veľké množstvo agresorov
Kým offline šikanovanie má skupinu agresorov tam, kde sa dotyční stretávajú, na internete sa k aktívnemu ubližovaniu môže pridať hocikto.

Mení sa množstvo a povaha publika „svedkov ubližovania“
Publikum pri šikanovaní tvárou v tvár je obvykle jasné: obeť vie, kto ho zbil alebo strápnil, kto to videl, a kam asi sa môže zahanbujúci chýr dostať, napr. spolužiaci a žiaci zo školy. Rozmery publika kyberšikanovania je nemožné odhadnúť, keďže obsah je možné ukladať do digitálneho sveta a znovu preposielať. Obeť preto trpí neistotou, pred kým všetkým bol/-a zahanbený/-á, čo je psychicky devastujúce a spôsobuje poškodenie vo väčšej miere.

Skrývanie sa za monitor či displej posilňuje „fenomén sociálneho zaháľania“. Publikum pociťuje malú zodpovednosť a tlak zakročiť voči bezpráviu. Svedkovia majú pocit, že sa ich situácia osobne netýka a málokto sa zastane obeti.

Agresora pri kyberšikanovaní je ťažšie identifikovať, preto je ubližovanie náročnejšie stíhať
Pre komplikované odhalenie identity agresorov kyberšikanovanie často ostáva nedoriešené, čo môže prispievať k tomu, že si jeho účastníci nemusia uvedomovať následky či svoj podiel viny. To sa týka tak agresorov, ako aj prihliadajúcich, či už ide o rovesníkov alebo o autority. Kyberšikanovanie sa navyše často deje mimo priestorov školy. Pedagógovia a školskí psychológovia tak pociťujú menší tlak zodpovednosti riešiť tieto incidenty.

Prečo je potrebné vedieť o kyberšikanovaní a riešiť ho?

Podľa viacerých medzinárodných výskumov (HBSC, EUKO, TIMSS, GSHS a PISA) sa dá tvrdiť, že s kyberšikanovaním má skúsenosť približne každé tretie dieťa. A jeho výskyt neustále rastie.

Neriešenie alebo nedostatočné riešenie šikanovania necháva škodlivé stopy v identite obetí, agresorov aj prihliadajúcich. Zážitok a vedomie moci či bezmocnosti, legitimizovania násilia a pasivity v medziľudských vzťahoch zostávajú silno vryté do identity každého z nich, až kým deti nezažijú skúsenosť, ktorá tieto významy „opraví“. Takým opravným zážitkom je nastavenie hraníc ubližovaniu, odhalenie útočníkov, náprava vzťahov medzi rovesníkmi, udobrenie sa, spravodlivosť, odvaha zastať sa slabšieho, kamarátstvo a pod. O to sa majú spolu s deťmi postarať práve dospelí.

Kyberšikanovanie je, rovnako ako fyzické či psychické týranie, porušovaním práv dieťaťa, preto je neakceptovateľné.

Šikanujú častejšie chlapci alebo dievčatá?

Ukázalo sa, že medzi útočníkmi v šikanovaní prevažujú chlapci nad dievčatami a tieto rodové rozdiely sú prítomné vo všetkých vekových skupinách detí a dospievajúcich. Platí to pre šikanovanie online aj offline.

Rodové rozdiely v počte útočníkov sa o niečo zmenšia vo veku 11 – 13 rokov, keď v čase puberty aj dievčatá horšie kontrolujú vlastné impulzy a dokážu rovesníkom tiež značne ubližovať; zároveň vtedy začínajú vo veľkom využívať sociálne siete, ktoré poskytujú priestor na kyberšikanovanie. Stále platí, že častejšie ubližujú chlapci ako dievčatá. Podobne ako medzi útočníkmi, aj medzi obeťami nájdeme viac chlapcov ako dievčat.

Dievčatá sú najčastejšie obeťami kyberšikanovania vo veku 12 – 17 rokov, keď sú aktívnejšie na sociálnych sieťach.

Zrejme tým, že spoločenské normy prísnejšie odsudzujú ubližovanie ženám, ako aj ženskú agresiu, dievčatá a mladé ženy sú obeťami i útočníkmi častejšie online než offline, kde pôsobí strata zábran a vnímanie noriem je oslabené.