Ako pristupuje k technológiám v rodine odborník na kybernetickú bezpečnosť? Opýtali sme sa Petra Košinára

Peter Košinár, výskumník spoločnosti ESET

Hovorí sa, že čím viac toho človek vie o kyberbezpečnosti, tým menej moderných technológií pustí do svojej domácnosti. U nás to platí čiastočne – bezpečnosť patrí medzi dôležité kritériá pri výbere zariadenia, aj keď v niektorých prípadoch tá možnosť výberu zostáva skôr v teoretickej rovine.


Autor článku: Peter Košinár
Výskumník spoločnosti ESET


Pri základných veciach ako počítač, tablet alebo smart TV sú možnosti dostatočne široké, ale napríklad pri hernej konzole si človek nemá až tak z čoho vybrať, ak chce hrať hry, ktoré vyšli pre jednu platformu.

Začnime radšej od začiatku. Synov prvý významnejší kontakt s modernou technológiou nastal v momente, keď začal skúšať vyliezať z postieľky a ako rodičia sme sa báli, aby neurobil niečo nebezpečné. Kúpiť a zapojiť jednoduchú kameru s WiFi, na ktorú sa dá pripojiť cez prehliadač zvládne skutočne každý – a hneď môže počas varenia sledovať, či sa vo vedľajšej izbe nedeje niečo nečakané.

Otázka bezpečnosti je tu nenápadná, ale viac než relevantná. Málokto by asi chcel, aby sa mu mohol do bytu pozrieť ktokoľvek, a to z opačného konca sveta práve cez spomínanú kameru. Strávili sme tak viac než dosť času hľadaním kamery, ktorá nemá povesť pošramotenú bezpečnostnými zraniteľnosťami, aby nad ňou po úspešnom nákupe a zapojení nezískal útočník po zhruba polhodine plnú kontrolu.

To samozrejme znamenalo jediné – vďaka dobre konfigurovateľnému routeru sa už kamera na internet nedostala, ani keby sa pokrájala. Toto však určite nie je ideálne.

Overiť si, či všetky možné zariadenia v domácej sieti sú dobre zabezpečené je technicky náročné, no hlavne otravné. Ani odborníkovi sa nechce každú chvíľu kontrolovať, či je stále všetko v poriadku. Existujú našťastie nástroje, ktoré takúto kontrolu dokážu zjednodušiť a sú už dnes súčasťou viacerých bezpečnostných riešení.

S rastúcim vekom sa začala pozerať televízia a rozprávky. Smart televízor má tú príjemnú vlastnosť, že sa priamo na ňom dajú pozerať aj YouTube či Netflix. Súčasne niekedy dokáže byť „smart“ až príliš a povie si: „Ej veru, teraz sa video nebude nebude, teraz sa sťahuje aktualizácia!”. Každému je asi jasné, že pozerať sa na pomaly rastúci indikátor sťahovania nie je to, čo by dieťa dokázalo dlhodobo zaujať. Ak nechcete, aby si deti len tak mohli pozerať neprimeraný obsah, dá sa zapnúť rodičovský zámok a pri púšťaní videa treba zadať niekoľkomiestny kód.

Príliš prísne obmedzovanie nefunguje zďaleka tak dobre, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.

Toto funguje zhruba vtedy, než sa dieťa naučí rozoznávať rôzne číslice – takže priemerný predškolák si potrebný kód odpozoruje a začne obchádzať podľa vlastného uváženia. Za svoju zvedavosť a tento úspech si samozrejme vyslúžil pochvalu – spolu s vysvetlením, prečo si treba dávať pozor. Práve to je jeden z najpodstatnejších aspektov bezpečného používania technológií, a je pritom úplne netechnologický – dôvera medzi rodičom a dieťaťom. Je určite lepšie, keď sa dieťa „pochváli“ niečím, čo sme nechceli, aby spravilo, ako keby sa to malo snažiť tajiť. Príliš prísne obmedzovanie nefunguje zďaleka tak dobre, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.

Tretí (väčší) kus technológie, s ktorým sa naše deti následne stretli, boli tablety. Podobne ako pri televízii, aj na nich existujú možnosti, ako obmedziť používanie – rôzne detské módy, obmedzenia nainštalovaných aplikácií, povolené webové stránky… Aspoň toľko vraví teória. Prax však ukázala, že niektoré takéto obmedzenia fungujú lepšie, iné horšie, iné sa zase medzi sebou bijú a veci záhadným spôsobom občas fungujú a inokedy nefungujú. Toto sa naplno ukázalo počas koronového domáceho online vzdelávania. Bežné komunikačné aplikácie typu Zoom nie sú stavané na použitie v obmedzenom režime – a tak napríklad to, že „stačí kliknúť na link“ môže v detskom režime byť prakticky nemožné zrealizovať.

Aj tu platí, že malý zvedavec dokáže vcelku rýchlo odpozorovať všetky možné rodičovské kódy, ktorými sa dajú bezpečnostné mechanizmy obísť – najmä ak sú zadávané na jeho tablete a nie na rodičovom telefóne.

Keď hovoríme o tabletoch a aplikáciách v nich – výhodou rôznych detských režimov je, že si deti nemôžu len tak nainštalovať aplikácie od výmyslu sveta. Dieťa s tabletom robí všetko možné, má v ňom síce sto fotiek lampy na strope, ale medzi nimi sú aj desiatky fotiek mladšieho súrodenca. Práve takýto obsah by sa z tabletu nemal len tak dostať von, ale škodlivá aplikácia také čosi môže spraviť. Takýmto potvorám sa dá vcelku účinne brániť a keďže aj majster tesár sa utne, určite nezaškodí použiť kombináciu: jednak nástroje zabudované priamo v operačnom systéme, ale aj rodičovskú kontrolu, ktorá je súčasťou bezpečnostného softvéru, alebo samostatne ako aplikácia ESET Parental Cotnrol pre Android.

Keďže naše deti sú ešte „v pred-sociálno-sieťovom“ veku, nemajú kontá napríklad na Facebooku a podobných platformách. Keď dorastú, bude o čom písať ešte minimálne na tri blogy 🙂